Liturgia svätého Jána Zlatoústeho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najčastejšie slávenou liturgiou v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa väčšinu dní roka – okrem aliturgických dní (dní, kedy sa vôbec neslávi eucharistická liturgia) a ďalších 10 dní, kedy je predpísané sláviť liturgiu svätého Bazila Veľkého.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kňaz počas slávenia liturgie sv. Jána Zlatoústeho

Liturgia svätého Jána Zlatoústeho sa skladá z troch základných častí:

  • Prípravná časť alebo tiež proskomídia - túto časť sa modlí iba kňaz s diakonom, koná sa neverejne. Počas nej sa slúžiaci obliekajú do bohoslužobných rúch a pripravujú chlieb a víno, ktoré budú neskôr premenené na Kristovo telo a krv.
  • Liturgia katechumenov - jej centrálnou časťou sú čítania z Apoštola a Evanjelia. Pred čítaniami sú ekténie (prosby), antifóny zo žalmov, tzv. malý vchod (slávnostný sprievod s evanjeliárom) a spev tropárov. Po čítaniach nasleduje obvykle homília a ďalšie ekténie (prosby).
  • Liturgia verných - jej centrálnou časťou je anafora a vyvrcholením rozdávanie Kristovho tela a krvi veriacim. Pred anaforou sa koná tzv. veľký vchod (slávnostný sprievod s pripravených chlebom a vínom) a recituje/spieva sa vyznanie viery. Po anafore nasledujú prosby a príprava na rozdávanie eucharistie. Po rozdávaní eucharistie sa spievajú ďakovné spevy a nasledujú obrady prepustenia veriacich.

Teologický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Základným obsahom liturgie v byzantskom obrade je oslava, vďakyvzdanie a sprítomnenie Božieho diela spásy. Liturgia je radostnou oslavou vzkriesenia (veľkonočného tajomstva), a preto sa neslávi v pôstne dni. Texty liturgie sv. Jána Zlatoústeho majú aj výrazný dogmatický aspekt, časté sú najmä trojičné oslavné aklamácie (zvolania). Okrem vyznania viery je dogmaticky významný aj hymnus Jednorodený Synu.

Autorstvo a historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Anaforu, ktorá je súčasťou tejto svätej liturgie, upravil a priniesol do Konštantínopolu sv. Ján Zlatoústy z Antiochie, preto tradične celá liturgia nesie jeho meno. Stalo sa tak pravdepodobne medzi rokmi 398 a 404, kedy bol sv. Ján konštantínopolským arcibiskupom. Súčasnú podobu liturgia sv. Jána Zlatoústeho získala v polovici 14. storočia pri poslednej väčšej reforme byzantského obradu za patriarchu Filothea Kokkina.

Na našom území[upraviť | upraviť zdroj]

Do staroslovienčiny bola preložená v 9. storočí sv. Cyrilom a Metodom a ich spolupracovníkmi, podnes sa na našom území slávi aj v cirkevnoslovanskom preklade. Ten sa textovo ustálil v polovici 17. storočia po reformách Petra Mohilu a moskovského patriarchu Nikona. V 30-tych rokoch 20. storočia vznikol v prostredí Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prvý slovenský preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, v súčasnosti používaný preklad je z roku 1997, do záväzného používania vstúpil 22. februára 1998.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje a odkazy[upraviť | upraviť zdroj]