Liturgia vopredposvätených darov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Liturgia vopredposvätených darov alebo liturgia vopred posvätených darov alebo svätá služba vopredposvätených darov (gr. Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), csl. Лїтургі́я преждеосвяще́нныхъ даро́въ) je špeciálna pôstna bohoslužba v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa spravidla v stredy a piatky Veľkého štyridsaťdňového pôstu a v pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa. Zriedkavo sa slávi aj v iné dni vo Veľkom pôste, ak pripadne nejaký významnejší sviatok. Celkovo sa teda slúži asi 15 ráz do roka.

Špecifiká[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgia vopredposvätených darov je známa od raných kresťanských čias, vznikla pravdepodobne zo zvyku domáceho prijímania eucharistie u prvých kresťanov a pustovníkov. Slávi sa spravidla večer, namiesto večierne. V byzantskom obrade je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou. Má výrazne kajúci charakter, čo podčiarkuje jej štruktúra, texty aj špecifické nápevy. Počas bohoslužby sa niekoľko ráz na znak kajúcnosti a úcty robia tzv. veľké metánie (veľké poklony), keď si slúžiaci i ľudia kľakajú na kolená a zohýbajú sa tak, že sa čelom dotýkajú zeme.
Jej špecifikum je, že nemá anaforu a teda neobsahuje premenenie chleba a vína na Kristovo telo a krv. Pri tejto liturgii sa používajú eucharistické dary, ktoré boli premenené na liturgii sv. Bazila Veľkého, resp. sv. Jána Zlatoústeho v predchádzajúcu nedeľu. Podľa toho dostala liturgia vopredposvätených darov aj svoj názov. Niekedy sa pripisuje sv. Gregorovi Veľkému, rímskemu pápežovi, ale táto atribúcia nie je správna.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgia vopredposvätených darov je vlastne spojením večierne a druhej časti "bežnej" liturgie (Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého) bez anafory. Nosnými časťami sú Žalm 103 (104), 18. katisma Žaltára (žalmy 119-133), stichiry, vchod (sprievod) s kadidlom, čítania zo Starého zákona (z Genezis a Prísloví, vo Veľkom týždni z Exodu a Jóba), medzi ktorými je obrad požehnania so sviecou a kadidlom. Nasleduje spev Moja modlitba s veršami zo žalmu 140, pri ktorom sa striedajú kňaz, resp. kantor a ľudia, pričom striedavo stoja a kľačia. Vo veľkom týždni nasleduje čítanie Evanjelia, resp. na sviatky čítanie Apoštola a Evanjelia. Po ekténiách (prosbách) nasleduje vchod - slávnostný sprievod s už premenenými eucharistickými darmi, po ňom ďalšie prosby, prípravné modlitby pred prijímaním a rozdávanie eucharistie. Potom nasledujú ďakovné spevy a prepustenie ľudu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠAK, Štefan. Liturgia vopred posvätených darov. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta UPJŠ, 1996. 94 s. ISBN 80-7097-333-1.