Kniha žalmov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zvitok Žalmov

Kniha žalmov[1] alebo Žalmy[2] (skratka Ž) patrí medzi poučné knihy Starého zákona (kethubím/ketubím - Spisy). V slovenčine sa používa aj názov Žaltár (latinsky Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pr. Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) Žalmy boli pôvodne napísané v hebrejčine a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi Dávidovi a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

Žalmy v latinskej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z gréčtiny do latinčiny. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. Hieronyma, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca pápež Pius V. ho uviedol do rímskeho breviára – každodennej kňazskej modlitby.

Nejasnosti a chyby toho latinského prekladu, ktoré sv. Hieronym celkom neodstránil, podnietili viacerých prekladateľov, v novšej dobe lepšie ovládajúcich hebrejský jazyk, jeho zákony časomiery a rytmiky, že pristúpili k prekladom priamo z hebrejčiny do ľudových rečí.

Z týchto dôvodov sa pápež Pius XII. rozhodol zveriť profesorom Pontificio Istituto Biblico prácu na novom latinskom preklade, ktorí „po starostlivom použití všetkých prostriedkov modernej vedy vytvorili taký preklad, ktorý by jasne podal obsah a zmysel žalmov“, ako napísal vo svojom Apoštolskom liste, vydanom 24. marca 1945, kde „nariadil a rozhodol“, aby kňazi používali tento preklad pri odriekaní breviára.

Žaltár v byzantskom obrade[upraviť | upraviť zdroj]

V byzantskom obrade sa Žaltár, teda Kniha žalmov, delí na dvadsať zhruba rovnako dlhých častí, ktoré sa nazývajú katismy. Každá katisma je ešte rozdelená na tri časti, tzv. antifóny. Pri kompletnej modlitbe časoslova sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období Veľkého pôstu sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy. Gréckokatolíci a pravoslávni používajú číslovanie žalmov podľa Septuaginty.

Žalmy sú základom modlitby časoslova (dennej modlitby cirkvi), každá bohoslužba dňa má predpísané stále žalmy, na niektorých bohoslužbách sa okrem toho čítajú aj katismy. V rámci svätej božskej liturgie sa žalmy používajú ako antifóny (zväčša len výber) a vybrané verše zo žalmov tvoria prokimeny, alelujové verše a pričasteny. Žalmy sú základom aj mnohých hymnov a modlitieb v byzantskej tradícii (napr. Veľkého slávoslovia na utierni, hymnu Ráč nás, Pane na večierni a pod.)

Sedem žalmov pokánia je výberom žalmov s kajúcim obsahov. Ide o nasledovné žalmy: 6, 31, 37, 50, 101, 129, 142 (podľa číslovania Septuaginty).

Preklady do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku 1948 vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom). Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku 2000 vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik Milan Rúfus. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus

Číslovanie žalmov[upraviť | upraviť zdroj]

IX

Pri označení žalmov existujú medzi rôznymi verziami textu tieto rozdiely:

Hebrejský text a Nová Vulgáta Septuaginta a Vulgáta
1-8 1-8
9 a 10 9
11-113 10-112
114 a 115 113
116,1-9 114
116,10-19 115
117-146 116-145
147,1-11 146
147,12-20 147
148-150 148-150

Zvyčajne sa používa číslovanie z hebrejského textu a do zátvorky sa pridáva označenie podľa Septuaginty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. názov Kniha žalmov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Ž
  2. názov Žalmy je používaný v slovenskom evanjelickom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Ž

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Heriban: Príručný lexikón biblických vied. 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]