Byzantský obrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Byzantský obrad je liturgický obrad, ktorý používajú kresťanské cirkvi, ktoré majú svoj pôvod v konštantínopolskej tradícii.

Používajú ho gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.

Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Medzi bohoslužby byzantského obradu patria napríklad večiereň a utiereň. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.

Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov: arménsky, asýrsky (tiež chaldejský alebo východosýrsky), byzantský, etiópsky, koptský, maronitský, západosýrsky (niekedy tiež sýrsky).

Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]