Kanaán (biblické územie)
Kanaán (iné názvy pozri nižšie) je historický názov oblasti, ktorá zhruba zodpovedá územiu dnešného Izraela a Palestíny, vrátane západného brehu Jordánu južnej a pobrežnej Sýrie a Libanonu, siahajúcemu až k hraniciam Turecka. Zaberalo plochu asi 480 kilometrov dlhú a 80 kilometrov širokú.
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
- po slovensky (česky): Kanaán, Kanaan, Kanán, Kanaʼán, Kanaʼan, Kánaán, Kánaʼán; Kenaán, Kenaan, Kenán, Kenaʼán, Kena’an
- po hebrejsky:
- כְּנָעַן - prepis podľa modernej hebr. Knaan/Knaʼan; transliterácia podľa tiberiadskej hebr. Kɘnā’an (alternatívne prepisy znaku ɘ sú e či e; alternatívne prepisy znaku ā sú á či o); tiberiadska výslovnosť IPA: kɐ̆nɔʕaːn (podľa niektorých názorov ka(ː)nɔʕaːn), príp. nepresne kənɔʕaːn; transkripcia do slovenčiny podľa tiberiadskej výslovnosti: Kanoʼán/Kenoʼán; alebo
- כְּנַעַן - prepis podľa modernej hebr. Knaan/Knaʼan; transliterácia podľa tiberiadskej hebr. Kɘna’an(alt. prepis ɘ porov. hore); tiberiadska výslovnosť IPA: kɐ̆naʕaːn (podľa niektorých názorov ka(ː)naʕaːn), príp. nepresne kənaʕaːn; transkripcia do slovenčiny podľa tiberiadskej výslovnosti: Kanaʼán/Kenaʼán
- po arabsky کنعان - Kan’án
- po grécky Χανααν - Chanaan
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvatelia tohto územia boli všeobecne známi ako Kanaánci, ale ich krajina pozostávala z celej série mestských štátov. Tie svojou organizáciou trochu pripomínali neskoršie grécke mestské štáty, ktorých obyvatelia sa pokladali za Aténčanov, Trójanov, Sparťanov a Korinťanov. Obyvateľov lepšie prosperujúcich kanaánskych námorných mestských štátov v severnejších častiach stredomorského pobrežia vonkajší svet poznal ako Feničanov. Toto slovo má grécky pôvod a robí narážky na tyrské purpurové farbivo, ktoré títo východní Kanaánci extrahovali z mäkkýšov a využívali ho pri ručnej výrobe kráľovských rób. Feničania, v doslovnom význame „ purpuroví ľudia“, sa začali dívať sami na seba ako na odlišných a nadradených nad ostatnými Kanaáncami. Podliehali však tým istým raným vplyvom a zhruba dodržiavali podobné náboženské tradície ako obyvatelia vnútrozemských štátov, ako boli Jebuzejci (pôvodní obyvatelia Jeruzalema). Všetci obyvatelia Kanaánu teda patria ku Kanaáncom, pričom ďalšie termíny ako Jebuzejci alebo Feničania iba podrobnejšie opisujú, z ktorej časti Kanaánu pochádzajú.
Viaceré kanaánske mestá boli archeologicky preskúmané, najmä Ugarit, ktorý bol znovuobjavený v roku 1928. Väčšina súčasných vedomostí o Kanaáncoch pochádza práve z vykopávok v tejto oblasti.
Aristokracia a stredná trieda pobrežného Kanaánu ovládali výhodný medzinárodný obchod. Tieto blahobytné pobrežné mestá nepotrebovali veľa pracovných síl; peniaze zarábali v zahraničí a všetok potrebný tovar dovážali. Stratili kontakt s roľníckou vrstvou, ktorú v podstate nepotrebovali. Vznikli tak dve odlišné vrstvy kanaánskej spoločnosti: obyvatelia miest, ako bol Byblos a Tyros, a vidiecka spodina. Obyvatelia miest sa lepšie vyznali vo vede, filozofii a teológii. Tešili sa svojej kultúre a tradíciám, kým ostatní sa mohli pýšiť iba spleťou svojich starých mýtov. Zreorganizovali však svoje mýty do podoby náboženského dedičstva monoteizmu. Obyvatelia kanaánskych miest na čele s Melchisedekom v Jeruzaleme a Chíramom v Tyre uctievali Slnko a Venušu, rozumeli astronómii a praktizovali tajné korunovačné rituály, kým vidiecka spodina vyznávala menej zložité roľnícke náboženstvo, kde boh a jeho syn zomieral na konci každej sezóny, aby sa na jar opäť narodil.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |