Feničania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fenické územie.
Fenické obchodné trasy.

Feničania (-kodifikovaný tvar; iné názvy: Foiničania, zastarano Feníčania, nesprávne (bohemizmus) Féničania) boli staroveký semitský národ, ktorého kryštalizačné jadro bolo v dnešnom Libanone a časti pobrežnej západnej Sýrie a jeho kultúrny rozvoj sa začal už v dobe bronzovej v 3. - 2. tisícročí pred Kr.[1] Patria medzi tzv. Kanaáncov. Územie nimi obývané - na sever od Ugaritu, na juh po Akku (dnešný Libanon), čiže na severe starovekého Kanaánu - sa označuje ako Fenícia (grek. Foinikía), hoci nikdy netvorilo jednotný politický celok a boli tu len drobné mestské štáty. Feničania hovorili feničtinou, ktorá patrila medzi kanaánske jazyky.

Feničania obývali ekonomickú, námornú a politickú sústavu mestských štátov od 3. tisícročia pred Kr. až do 146 pred Kr., kedy ich najdôležitejšia kolónia Kartágo (fenicky Qart Hadašt, slov. Nové Mesto) porazila a zničila Rímska ríša.[1]

Ich prístavy Tyros (dnes Súr (Libanon)), Sidón (dnes Sajdá), Byblos a Bérytos (Bejrút) boli v polovici 2. tisícročia pred Kr. strediskami vyspelej remeselnej výroby a obchodu. Ich najznámejší mestský štát bol Ugarit, ktorý ovládol severnú Feníciu, ale v 14. stor. pred Kr. ho dobili Chetiti. V 14. - 13. storočí sa do popredia dostal Sidón a v 12. storočí pred Kr. Tyros. V 9. storočí sa stal opäť významným Sidón.

Boli vynikajúci moreplavci, vytvorili starovekú civilizáciu, ktorá sa zameriavala na námorný obchod, ktorý mal dosah v celom Stredomorí. Od konca 2. tisícročia pred Kr., po zlomení krétskej moci, zakladali obchodné stanice v celom Stredomorí, z nich bolo najvýznamnejšie Kartágo (v 2. pol. 9. stor. pred Kr.), ktoré založili osadníci z Tyru. Fenický vplyv siahal po celom južnom pobreží Stredozemného mora až za Gibraltár a aj do južnej Hispánie, južnej Itálie, na Cyprus a na Krétu.

Od 8. stor. pred Kr. sa Fenícia stala korisťou Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov. Roku 332 pred Kr. Alexander Veľký dobyl Tyros a Feníciu včlenil do svojej ríše. Od roku 64 pred Kr. patrila do Rímskej ríše, pozri Fenícia (rímska provincia).

V 7. storočí po Kr. Feníciu obsadili Arabi.

Feničania vynašli hláskové písmo s 22 znakmi s ľavosmerným spôsobom písania, ktoré od nich v 9. až 8. storočí pred Kr. asi prostredníctvom Aramejcov prevzali Gréci, z ktorého vzniklo latinské písmo a čiastočne aj cyrilika.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Feničania na scéne dejín, Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Historická revue č.4/2013