Bejrút

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 33°53′13″S 35°30′47″V / 33.88694°S 35.51306°V / 33.88694; 35.51306
Bejrút
(بيروت)
Hlavné mesto
Beirut Central District Collage.jpg
Flag of beirut.gif
Vlajka
BlasonBeyrouth4.jpg
Erb
Motto: Berytus Nutrix Legum
Štát Libanon Libanon
Gubernia Bejrút
Okres Bejrút
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 33°53′13″S 35°30′47″V / 33.88694°S 35.51306°V / 33.88694; 35.51306
Rozloha 18 km² (1 800 ha)
 - Metropolitná oblasť 67 km² (6 700 ha)
Obyvateľstvo 361 366 (2012)
 - Metropolitná oblasť 2 063 363
Hustota 20 075,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1500 p. n. l.
Primátor Bilal Hamad
Časové pásmo GMT+2
 - letný čas GMT+3
Tel. predvoľba +961
Poloha mesta na mape Libanonu
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Libanonu
Wikimedia Commons: Beirut

Bejrút (arab. بيروت – Bajrút  - libanonská výslovnosť: [bérút] alebo staršie [bairút]) je hlavné a najväčšie mesto Libanonu a hlavný prístav v krajine. Žije v ňom 361 366 obyvateľov a 2,1 milióna aj s okolitými metropolitnými oblasťami.

Bejrút je komerčným centrom regiónu a niekedy býva označovaný ako Paríž stredného východu vďaka kozmopolitnej atmosfére. V posledných rokoch prešiel výraznou rekonštrukciou.

Mesto je sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Sídli tu Ekonomická a sociálna komisia Spojených národov pre západnú Áziu. Medzinárodná organizácia práce a Vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia Spojených národov majú regionálne kancelárie v Bejrúte zastrešujúce arabský svet. Sídli tu aj Arab Ait Carriers Organization.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Bejrút sa nachádza na výbežku približne v strede libanonského pobrežia, čo je ideálna poloha a je ľahko dostupný z takmer každého miesta v Libanone.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo hlavného mesta Libanonu po etnickej stránke tvoria prevažne obyvatelia arabského pôvodu. Arabsky rozpráva väčšina tamojších moslimov aj kresťanov. Medzi obyvateľmi arabského pôvodu je aj veľa palestínskych utečencov. Z ostatných národností tu žije početná arménska komunita. V minulosti tu žilo aj veľa židov, ktorí sa ale po konfliktoch s Izraelom vysťahovali. Mesto je však rozdelené po náboženskej stránke. Východný Bejrút je osídlený prevažne kresťanmi a malou sunnitskou komunitou. Medzi kresťanmi dominujú hlavne libanonskí maronitskí kresťania, ktorí sú zjednotení s Rímom. V libanonskom politickom, hospodárskom a kultúrnom živote zastávajú dôležitú úlohu. Okrem nich kresťanskú komunitu tvoria aj príslušníci pravoslávnej cirkvi (nezjednotenej s Rímom), arménski kresťania, grécki katolíci, sýrski katolíci i protestanti. Západná časť mesta je prevažne moslimská s malou kresťanskou a drúzskou komunitou. Medzi moslimami dominujú hlavne sunniti, ale žije tu aj šiitská menšina.

Univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

Sídli tu 21 univerzít vrátane Univerzity Balamand, Americkej Bejrútskej univerzity, Libanonskej Americkej univerzity (pôvodne prvá ženská univerzita na Strednom východe), Université de Saint-Joseph, Global University, Haigazian University, Lebanese University, Lebanese International University, American University of Science and Technology, Middle East University, Beirut Arab University a Middle East Canadian Academy of Technology (MECAT).

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vojnou s Izraelom v roku 2006 bol Bejrút populárnou medzinárodnou turistickou destináciou s mnohými medzinárodnými hotelmi a pulzujúcim nočným životom. V posledných rokoch bolo mesto rekonštruované, predovšetkým kvôli turizmu, s hlavným cieľom obnoviť zničené centrum. Zatiaľ čo vidiecke oblasti sú mierne konzervatívnejšie, v meste je typické západné oblečenie vrátane krátkych sukní a šortiek, s výnimkou cirkevných budov. Nočný život v Bejrúte je považovaný za najdivokejší v celom arabskom svete, s hudbou od jazzu až po trance. Chodia sem najlepší hudobníci a diskdžokeji zo sveta na usporadúvanie svojich koncertov. Zrekonštruované oblasti nočného života sú hlavne kluby na Monot Street a v okolí Gemmayzeh, ako napríklad Element a Music Hall, ktoré patria medzi klasické, zatiaľ čo viac extrémne miesta nočného života sa nachádzajú v kluboch ako napríklad B018 alebo Basement.

Okrem samotného mesta je k dispozícii množstvo archeologických nálezísk, napríklad Baalbek a Byblos, o ktorom sa prehlasuje, že je to najstaršie súvisle obývané mesto na svete. V zime je možné lyžovať v pohoriach v strediskách ako Faraya Mzaar, Faqra in Kfardebian a The Cedars.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské letisko umiestnené v južnom predmestí bolo známe ako Bejrútske medzinárodné letisko, v roku 2005 bolo premenované na Medzinárodné letisko Rafic Hariri na počesť zavraždeného bývalého premiéra.

Mesto má frekventované autobusové spojenie s inými libanonskými mestami a dôležitými mestami v Sýrii. Autobusy do severných cieľov a Sýrie odchádzajú zo stanice Charles Helou na severe mesta v blízkosti prístavu, do južných cieľov a údolia Bekaa odchádzajú z dopravného uzla Cola na juhu centra mesta.

Medzinárodná doprava je zabezpečená množstvom autobusových liniek a taxíkov, ktoré často fungujú ako služobné taxíky na fixných linkách, ale sú k dispozícii aj na súkromnú objednávku. Mesto trpí pomerne veľkým dopravným zaťažením počas špičky.

V meste pôsobia dve spoločnosti mestskej dopravy, z toho je jedna štátna a jedna súkromná. V poslednom čase prebehli určité diskusie o obnove železničných liniek medzi Bejrútom a Damaskom v Sýrii.

Mesto je známe aj ako najväčší prístav na východnom pobreží Stredozemného mora. Bejrútsky prístav sa snaží stať hlavným prístavom v oblasti na transport tovaru do Sýrie, Jordánska, Iraku a do krajín zálivu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]