Pchjongjang

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 39°01′10″S 125°44′17″V / 39.019444°S 125.738056°V / 39.019444; 125.738056
Pchjongjang
평양
Hlavné mesto
Pyongyang montage.png
Štát Severná Kórea Kórejská ľudovodemokratická
republika
Región P'yŏng'an
Rieka Tedong
Nadmorská výška 27 m n. m.
Súradnice 39°01′10″S 125°44′17″V / 39.019444°S 125.738056°V / 39.019444; 125.738056
Rozloha 3 194 km² (319 400 ha)
Obyvateľstvo 4 138 187 (1.1.2010)
Hustota 1 295,61 obyv./km²
Poloha mesta v krajine
Red pog.svg
Poloha mesta v krajine
Pchjongjang

Pchjongjang (平壤) je hlavné mesto Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Rieka Tedong mesto rozdeľuje na vybudovanú západnú časť a nie príliš reprezentatívnu chudobnú východnú časť.

Mesto má rozlohu 3 194 km² a podľa sčítania v roku 2010 4,14 milióna obyvateľov. Je politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom s dominantným postavením v krajine. Nachádzajú sa tu všetky vládne úrady a inštitúcie, ako aj množstvo monumentálnych stavieb – pamätníkov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa legendy bolo mesto založené v roku 2333 pred Kr. pod názvom Wanggomsong (왕검성; 王儉城) a postupne sa rozrástlo na jedno z centier kráľovstva Kočóson. V roku 108 pred Kr. mesto dobyla čínska dynastia Chan, ktorá ho ovládala až do roku 313. Tentoraz bolo dobyté kórejským kráľovstvom Kogurjo, ktoré ho roku 427 povýšilo na hlavné mesto. Pád prosperujúceho mesta nasledoval v roku 668, keď ho dobyli a zničili konkurenční vládcovia. Obnovené mesto bolo nazvané Sogjong (서경; 西京), doslova západné hlavné mesto. Za vlády dynastie Čóson sa stalo centrom provincie Pchjongan a toto postavenie si udržalo až do polovice 20. storočia.

S koncom druhej svetovej vojny sa skončila aj japonská vláda a mesto obsadili sovietskymi jednotkami. Následne sa mesto stalo hlavným mestom novej krajiny, pomenovanej KĽDR, ako dôsledok rozdelenia pôvodnej Kórey a straty mesta Soul. Následná Kórejská vojna mesto takmer zničila a na jeho obnovení sa podieľal najmä Sovietsky zväz, ktorý podporoval velikášsky štýl v duchu výstavby veľkých bulvárov, budov a sídlisk. V rámci RVHP sa do krajiny dostávali stroje, výrobky a tovar aj z ČSSR.

V 70. rokoch bola v meste rozbehnutá výstavba metra, pribudli nové sídliská a pamätníky. V roku 1988 sa začalo s výstavbou najväčšieho hotela na svete (Rjukjong Hotchel), ktorý bol z finančných dôvodov dokončený až po dlhých rokoch. Po páde socializmu v spriatelených krajinách a ukončení podpory ZSSR došlo po roku 1990 k prudkému zhoršeniu ekonomickej situácie v celej KĽDR a chátraniu väčšiny domov a stavieb. Bežným sa stali výpadky elektrickej energie a nedostatok tovaru.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je dnešné mesto metropolou s počtom obyvateľov viac ako 4 milióny, je v meste len minimálna osobná doprava. Vlastníctvo osobných automobilov režim zakazuje a na prídel sú aj pohonné hmoty. Obyvatelia tak využívajú trolejbusy, autobusy, metro a bicykle (považované za luxus) a automobily využívajú len vládne, armádne a štátne inštitúcie. Neďaleko od mesta sa nachádza aj medzinárodné letisko Sunan, odkiaľ dvakrát za týždeň lieta spoj do Pekingu.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Veža Čučche, symbol komunistickej vlády
  • Hotel Rugyong – najvyššia, stavba v meste. Hotel je v prevádzke od roku 2013
  • Víťazný oblúk
  • štadión Kim Ir-sena
  • štadión 1. mája pre 150 tisíc divákov s titanovou strechou
  • 150 m vysoká televízna veža
  • Kim Ir-senovo mauzóleum – Pamätný palác Kumsusan
  • výstavné sídlisko popri ulici Kwangbok v západnej časti mesta
  • Veľká ľudová študovňa
  • Kim Ir-senov monument v Mansude

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pchjongjang na českej Wikipédii.