Autobus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej kartovej hre pozri Autobus (kartová hra)
Diaľkový turistický autobus

Autobus je motorový dvojstopý dopravný prostriedok určený na prevoz minimálne deviatich osôb, vrátane miesta pre šoféra. Najznámejším dodávateľom autobusov na Slovensko je český podnik Karosa Vysoké Mýto (v súčasnosti už patriaci firme Iveco), najčastejším autobusom na našich cestách boli atuobusy Karosa radu 700 z rokov 1981 - 1995. Vo väčších mestách bol (predovšetkým v rámci MHD) pomerne častý i maďarský Ikarus, najmä typ Ikarus 280. V súčasnosti na naších cestách jazdia najčastejšie autobusy značiek Iveco Irisbus, SOR ale aj autobusy od slovenského výrobcu Novoplan resp. Troliga Bus vyrábané v Levoči.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Známy dvojposchodový autobus (doubledecker) v Londýne
Školský autobus
Trojčlánkový (dvojkĺbový) mestský autobus Van Hool AGG 300, dĺžka 24,8 metra

Autobusy sa podľa účelu použitia rozdeľujú na:

  • mestské - sú určené pre prevádzku s častými zastávkami v mestách. Majú určené miesta na státie a bývajú nízkopodlažné.
    • prímestské autobusy - majú menší počet miest pre stojacich cestujúcich oproti mestským
  • medzimestské - sú určené pre prepravu cestujúcich a ich batožiny medzi jednotlivými mestami a ich okolím. Nemajú osobitne určené miesta pre stojacich cestujúcich, môžu ich však prepravovať
    • miestne medzimestské autobusy
    • linkové medzimestské autobusy - určené pre prepravu iba sediacich cestujúcich
  • diaľkové (autokar) - sú určené pre diaľkovú prepravu cestujúcich a ich batožiny. Preprava stojacich cestujúcich je vylúčená. Ďalej sa ešte delia na:
    • diaľkové autobusy
    • diaľkové turistické autobusy - s vyšším vybavením a väčším priestorom pre cestujúcich.
  • špeciálne - napr. na prepravu invalidov alebo väzňov.
  • trolejbusy

Podľa počtu prepravovaných osôb:

  • veľké autobusy - viac ako 23 cestujúcich
  • midibusy - 17 až 22
  • malé autobusy - 9 až 22
  • minibusy - 9 až 16


Autobusy sa podľa konštrukcie delia na

  • jednopodlažné
    • nízkopodlažné
    • so štandardnou výškou podlahy
    • vysokopodlažné
  • dvojpodlažné
  • kĺbové
    • dvojčlánkové
    • trojčlánkové

Podľa dĺžky sa autobusy zaraďujú do tried:

  • osobitne malej - do 5 m
  • malej - 6 až 7,5 m
  • strednej - 8 až 9,5 m
  • veľkej - 10,5 až 11,5 m
  • osobitne veľkej nad 11,5

Dejiny autobusov[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý autobus so spaľovacím motorom predstavila spoločnosť Mercedes-Benz na konci 19. storočia, vtedy bol však veľmi nespoľahlivým vozidlom a iba pre veľmi obmedzený počet ľudí, okolo 10-20 osôb. Za 20 rokov sa technológia zdokonalila nakoľko, že bolo možné používať autobusy v modernom slova zmysle. Okolo roku 1930 už odviezli až 50 ľudí a boli poháňané rôzne, na svietiplyn, naftu, drevoplyn a podobne. Hlavný rozvoj autobusovej dopravy nastal po 2. svetovej vojne, keď bola rozšírená infraštruktúra pre automobilovú dopravu, predovšetkým zlacnel benzín a bolo postavených viac pozemných komunikácií. V posledných 50 rokoch autobusy prevládli v MHD a doplnili tak električky na linkách nevyžadujúcich veľké prepravné kapacity. Na rozdiel od električiek sú manévrovateľnejšie, lacnejšie, jednoduchšie a sú veľmi nízke náklady na ich zavedenie, teda autobusovú verejnú dopravu si môžu dovoliť aj menšie mestá.

Výrobcovia autobusov[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusy na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú u autobusových dopravcoch časté Karosy 9xx, Karosy radu 7xx vlastnia ešte niektorí dopravcovia, ale väčšinou sa už postupne vyraďujú. Spoločnosti SAD poväčšine obmeňujú svoj vozový park novými autobusmi Irisbus, prípadne SOR, občas aj autobusmi iných značiek.
Dopravcovia prevádzkujú rôzne autobusy - Karosa, Mercedes-Benz, MAN, Scania, Neoplan, Renault, Volvo, Setra atď.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vyhláška č.116 MDPaT SR z roku 1997 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
  • Hudec P.: Motorové vozidlá III. Projektovanie vozidiel. SjF STU Bratislava. 2. vydanie 1996.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]