Volvo Group

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o skupine (koncerne) Volvo. O výrobcovi osobných automobilov (ktorý je od tejto skupiny nezávislý) pozri Volvo Personvagnar
Volvo Group
Volvo logo.svg

Právna forma skupina podnikov s akciovou spoločnosťou na čele
Odvetvie úžitkové vozidlá
Založená 1927
Sídlo Göteborg, Švédsko
Vedenie Louis Schweitzer (Predseda)
Leif Johansson (Prezident a CEO)
Priemysel automobilový
Produkcia nákladné automobily, autobusy, stavebné mechanizmy, námorné a priemyselné systémy, letecké komponenty, finančné služby
Prevádzkový príjem SWK 264,75 miliardy (2010)[1]
Zisk SWK 10,87 miliardy (2010)[1]
Zamestnancov 105,260 (koniec roku 2010)[1]
Dcérske spoločnosti Mack Trucks, Renault Trucks, UD Trucks, Volvo Construction Equipment, Volvo Buses, Volvo Trucks
Webová stránka www.volvogroup.com
Ťahač Volvo FH12, ktorý vyrába podnik Volvo Trucks
Automobil Volvo S80, ktorý vyrába podnik Volvo Cars
Autobus Volvo 9700, ktorý vyrába podnik Volvo Buses

Volvo Group alebo (švédsky) Volvokoncernen je skupina (koncern) podnikov, ktorých materskou spoločnosťou (ktorá reálne zahŕňa takmer len ústredie skupiny) je švédsky podnik Aktienbolaget Volvo (doslova: Akciová spoločnosť Volvo) [2]. Podniky skupiny vyrábajú najmä nákladné automobily, stavebné mechanizmy, riadiace systémy pre námorné a priemyselné aplikácie, letecké komponenty a poskytuje aj finančné služby.

Skupina pôvodne vyrábala aj osobné automobily, ich výrobu však v roku 1999 predala a vyrába ich samostatný podnik Volvo Personvagnar AB (angl. Volvo Car Corporation).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Automobilka Volvo bola založená 14. apríla 1927 v Göteborgu vyčlenením od výrobcu guľkových ložísk SKF. Ako skupina Volvo sa predstavuje od roku 1944.

Volvo znamená v latinčine "valím (sa), otáčam (sa)" (neurčitok "volvere"), čo má súvisieť s guľkovým ložiskom. Názov Volvo bol prvýkrát registrovaný v roku 1911 ako samostatná spoločnosť v rámci SKF AB, aj ako ochranná známka s úmyslom použitia pre špeciálnu sériu guľkových ložísk, ale tento nápad sa použil len krátko a SKF rozhodlo používať ako ochrannú známku pre všetky svoje výrobky "SFK".

V roku 1924 dvaja zakladatelia, obchodný riaditeľ SKF Assar Gabrielsson a inžinier Gustaf Larson sa rozhodli začať s výstavbou švédskej automobilky. Ich víziou bolo stavať automobily, ktoré by mohli vydržať zimné, hrboľaté švédske cesty a nízke teploty. To je odvtedy charakteristickým rysom produktov Volvo.[3]

Začiatky Volva siahajú do roku 1927, kedy zišiel z výrobnej linky v Göteborgu ich prvý automobil Volvo ÖV 4.[4] V tom roku bolo vyrobených len 280 automobilov.[5] Prvý nákladný automobil "Series 1" mal svoj debut v januári 1928 a okamžite si získal úspech a pozornosť aj mimo krajiny.[6] V roku 1930 Volvo predalo 639 automobilov, a čoskoro začal aj export nákladných automobilov do Európy. Po druhej svetovej vojne neboli automobily Volvo v Európe veľmi známe.[5]

Lodné motory boli súčasťou skupiny rovnako dlho ako nákladné automobily. Spoločnosť Pentaverken, ktorá bola založená v roku 1907, v roku 1935 ju získalo Volvo. Už v roku 1929 bol predstavený lodný motor U-21. Výroba pokračovala až do roku 1962.

Prvý autobus, s názvom B1 bol vyrobený v roku 1934 a začiatkom roku 1940 bol sortiment rozšírený o letecké motory.

Dňa 28. januára 1999 Volvo Group predalo svoju obchodnú oblasť Volvo Personvagnar (Volvo Car Corporation) spoločnosti Ford Motor Company za cenu 6,45 miliardy amerických dolárov. Z výslednou skupinou stanovenou do značnej miery stanovenej na úžitkové vozidlá. Volvo Personvagnar bolo následne v roku 2010 predané čínskej holdingovej spoločnosti Zhejiang Geely Holding Group. Dňa 2. januára 2001 spoločnosť Renault Véhicules Industriels' bola predaná Volvu, ktorý ju v roku 2002 premenoval na Renault Trucks. V dôsledku toho je bývalá materská spoločnosť Renaultu najväčším akcionárom s 20% podielom (na akciách a hlasovacích právach).

Posledných desať rokov prešla spoločnosť rýchlym rastom v oblasti služieb, napr. s finančnými riešeniami na podporu predaja obchodných výrobných jednotiek. V roku 2006 AB Volvo získalo od Nissan Motor Co Ltd, 13% akcií japonského výrobcu nákladných automobilov UD Trucks (bývalý Nissan Diesel) a stal sa hlavným akcionárom. V roku 2007 Volvo Group kompletne prevzalo vlastníctvo Nissan Diesel kvôli rozšíreniu svojej expanzie na pacifickom ázijskom trhu.[3][7]

Obchodné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Volvo Group je organizované do týchto "obchodné oblastí" (business areas):

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Annual Results 2010 [PDF]. Volvo, [cit. 2011-02-04]. Dostupné online.
  2. http://www3.volvo.com/investors/finrep/ar09/ar_2009_eng.pdf
  3. a b Historic time-line : Volvo Group - Global [online]. Volvo.com, [cit. 2009-06-12]. Dostupné online.
  4. Volvo Group Global. Volvo.com, [cit. 2010-11-06]. Dostupné online.
  5. a b Georgano, G. N. Cars: Early and Vintage, 1886–1930. (London: Grange-Universal, 1985)
  6. Volvo 80 years : Volvo Group - Global [online]. Volvo.com, [cit. 2009-06-12]. Dostupné online.
  7. Volvo Annual Report 1999 [online]. volvo.com, [cit. 2009-06-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]