Električka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tatra T3 – najrozšírenejší typ električiek na svete, ktorý sa stal takmer synonymom slova električka. Vozidlo linky č. 7 prechádza ponad Vltavu v Prahe
Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S s reklamným náterom Bratislava – Little Big City pri Hlavnej stanici

Električka je koľajový dopravný prostriedok (jednoduchší a ľahší ako vlak) prevádzkovaný v mestskej a prímestskej hromadnej doprave. Električky disponujú oveľa väčšou prepravnou kapacitou ako autobusy či trolejbusy. Pohyb po koľajniciach umožňuje rýchlu a plynulú prepravu cestujúcich alebo nákladu v mestách a ich okolí.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj električiek začal v roku 1828 v marylandskom meste Baltimore zavedením prvej mestskej konskej železnice. Stále sa zvyšujúce prepravné nároky prinútili mestá zaviesť parné trakcie. Tieto boli ale pomalé a ich prevádzka bola nákladná. Najväčší rozmach nastal vyvinutím elektrickej trakcie v roku 1881 nemeckou spoločnosťou Siemens, ktorá bola prvýkrát sprevádzkovaná v Paríži.

Nástup električiek do miest rozprúdil dovtedy stojatú dopravu v mestách a ich okolí. Týmto došlo k vzniku prvých dopravných podnikov a mnohých firiem, ktoré zabezpečovali ďalší vývoj električiek.

Električková doprava bola ako prvá na Slovensku zahájená 27. augusta 1895 v Bratislave, pričom išlo o jednu z prvých elektrizovaných mestských železníc na svete. Neskôr bola električková sieť vybudovaná aj v Košiciach. Prvé električky na našom území boli od maďarskej firmy Ganz. Od štyridsiatych rokov sa do popredia dostala česko-slovenská firma Tatra ČKD, ktorá začala so sériovou výrobou električiek a prispela k ich značne rýchlemu vývoju.

Prvý typ električiek vyrobených v Tatra ČKD bol typ T1, ktorý jazdil len v Košiciach. V Bratislave jeho prevádzka nebola možná z dôvodu nemožnosti výroby pre bratislavský rozchod 1 000 mm. Tieto električky mali ako prvé zjednodušenú elektrickú odporovú výzbroj a ich kapacitné možnosti umožňovali dopravu v rozvíjajúcich sa mestách. No veľa problémov a vysoká spotreba energie viedli k rýchlemu vývoju typu T2, ktorý od roku 1959 jazdil už aj v Bratislave, lebo sa dal vyrobiť aj pre metrový rozchod. T2 mala vetráky aj v kabíne vodiča, čím došlo k značnému zlepšeniu jeho pracovných podmienok. Električky typu T2 tiež neboli bez chýb a tak v ČKD vyvinuli typ T3, ktorý je v prevádzke dodnes (Bratislavské vozidlá v súčasnosti prechádzajú rekonštrukciami na typy T3P, T3S, T3M atď.). V roku 1969 začala v Bratislave premávať prvá kĺbová električka typu K2 (doteraz jediný typ kĺbovej električky v Bratislave), taktiež od ČKD. Najprv bolo dodané len prvé vozidlo (ktorého osud je dodnes neznámy), po dvoch rokoch bolo dodaných ďalších 20 vozidiel a v ďalších rokoch sa s nákupom pokračovalo a celkovo sa nakúpilo 89 vozidiel. Tento typ je v prevádzke dodnes, pričom vozidlá postupne prechádzajú rekonštrukciami (väčšinou na typ K2S). V Košiciach K2-ky nikdy nepremávali, prvenstvo medzi kĺbovými električkami patrí trojčlánkovým električkám ČKD KT8D5 (jediné kĺbové električky v Košiciach a zároveň jediný typ 3-článkových električiek v bežnej premávke na Slovensku). Tieto vozidlá, podobne ako bratislavské T3 a K2, prechádzajú rekonštrukciami, konkrétne na typ KT8D5R.N2 (v Česku aj na typ KT8D5R.N1), ktorý je vďaka nízkopodlažnému strednému článku jediným typom nízkopodlažných električiek na Slovensku. Po kĺbových vozidlách obe mestá nakúpili aj električky T6A5 (opäť od ČKD), ktoré patria medzi najnovšie vozidlá na Slovensku.

V roku 2006 sa v Bratislave bez cestujúcich testovala moderná vysokorýchlostná nízkopodlažná električka Škoda 06T, ktorá je jedným z kandidátov na vozidlo premávajúce na Petržalskej rýchlodráhe.

Prevádzka na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku v jazdia v bežnej premávke len električky ČKD a to typy T3, T6A5, KT8D5 v Košiciach a T3, T6A5 a K2 (+ ich rekonštrukcie) v Bratislave. Oba dopravné podniky vlastnia tiež niekoľko historických električiek Tatra T1, Tatra T2 (Bratislava a Košice), Ganz a niekoľko modelov vlastnej výroby (Bratislava) a Ringhoffer, či nákladné električky Magyar Waggon és Gépgyár (Košice).

V súčasnosti električky prepravia najviac cestujúcich v meste v porovnaní s autobusmi alebo trolejbusmi.

Súčasná prevádzka električiek je veľmi lacná a rýchla. Na Slovensku sa jazdí na trakčnom napätí 600 V odoberanom z trolejového vedenia a na rozchodoch 1 435 mm v Košiciach a 1 000 mm v Bratislave.

Na Slovensku existuje aj jediná slovenská električková rýchlodráha a to v Košiciach na trase Košice – Vstupný areál U. S. Steel Košice – Šaca (pozri Košická rýchlodráha). Ďalšia by mala byť postavená v Bratislave a mala by preťať najväčšie slovenské sídlisko Petržalka na úseku Šafárikovo námestie – Jánikov Dvor (pozri Petržalská rýchlodráha). Perspektívne sa v Bratislave uvažuje aj o električkových rýchlodráhach Dúbravka – Devínska Nová Ves a Zlaté Piesky – ŽST Vajnory – Rača.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]