Tatra T6A5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z T6A5)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tatra T6A5
Vozidlo T6A5 v Ostrave
Vozidlo T6A5 v Ostrave
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť 65 km/h
Trvalý výkon 176 kW – 44 kW/1 motor
Rozchod 1 000/1 435 mm
Hmotnosť 19 500 kg
Dĺžka cez nárazníky 15 640 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 3 165 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie 30
Výrobné údaje
Výrobca ČKD
Rok výroby 1988 – 1999
Počet vyrobených kusov 332

Tatra T6A5 označovaná aj ako „Tramvaj 6“, prezývaná „žehlička“ alebo „Té-šestka“ je električka prevádzkovaná v systémoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, Bratislave, Prahe, Brne a Ostrave.

Električky T6A5 výrabala česko-slovenská firma Tatra ČKD v rokoch 19911998. V počte 296 vozidiel sa električky T6A5 dostali len do piatich miest spomenutých na začiatku článku.

Pôvodne sa plánovalo vyrobiť električky aj pre niekoľko miest v zahraničí ale nakoniec k tomu nedošlo a miestne dopravné podniky si kúpili električky iných typov alebo značiek.

T6A5 konštrukčne vychádza z viacerých predchádzajúcich typov a to T5C5, T6B5, T6A2/T6B2 a T7B5 z ktorých je T6A5 poslednou verziou a je prvým typom električky vyrobeným po nežnej revolúcii v roku 1989 aj keď jej vývoj sa začal ešte počas bývalého režimu. Niektoré aspekty v koncepcii boli prevzaté z amerického štandardu PCC. Električky T6A5 boli vyvinuté ako nástupný typ za dodnes jazdiace električky T3.

Obsah

História [upraviť]

V 80. rokoch 20. storočia sa stále výrabali na tú dobu už zastarané električky T3 a obnova vozového parku vtedy vyrábanými električkami T6B5 pre Sovietsky zväz nebola pre naše mestá vhodná, v ČKD preto začali vyvíjať nový model T6A5. Električky T6A5 začali jazdiť už na konci roku 1991 v Bratislave a v roku 1992 v Košiciach. V roku 1994 v Ostrave, 1995 v Prahe a 1996 v Brne.

V roku 2006 sa do Bratislavy dostali ešte dve električky T6A5 z roku 1997, ktoré boli určené na testovanie a neskôr boli odstavené. Po odkupení firmy Tatra ČKD firmou Siemens Kolejová vozidla, s. r. o. v roku 2002 boli tieto električky predané firme Pars Nova a. s. kde boli odvezené 11. mája 2002. Tá ich predala Dopravnému podniku v Bratislave na začiatku roku 2006 kde dostali evidenčné čísla #7957 a #7958. Táto súprava bola po komplikáciách s vydaním dokumentov potrebných na začatie prevádzky vypravená 13. decembra 2006 na garantované poradie linky 5 a po takmer desiatich rokoch sa dočkala svojich prvých cestujúcich. Tieto električky sú prototypy 3. série, ktorá sa označuje aj ako 2.5 séria, niekedy sa používa aj nesprávne označenie 4. séria.

Dizajn a konštrukcia [upraviť]

Električky T6A5 majú hranatý dizajn podobný električkám T6A2 a KT8D5, preto sa často označujú prezývkou "žehlička".

Vozová skriňa električky je osadená na dvoch otočných podvozkoch a štyroch nápravách, na každú z nich je pripojený jeden trakčný motor. Karoséria je vyrobená z celooceľovej zváranej konštrukcie. Má veľké okná a tri skladacie dvere, treria séria električiek T6 má dvere výklopné. Pri každých dverách sa nachádza tlačidlo na otvorenie aj z vonkajšej aj z vnútornej strany.

Interiér 1. a 2. série je obložený umakartom, okolie okien je plechové, podlaha v električke je gumená a sedadlá sú koženkové, u novších vozidiel plastové s textilným poťahom. Na okraji je vedený vykurovací kanálik. V interiéri sú na madlách namontované označovače cestovných lístkov a informačný panel. Kabína vodiča je od cestujúcich oddelená. Informačný systém je tvorený hlásičom zástavok, čelným, zadným, bočným a interným displejom.

Električka je riadená elektrickou výzbrojou TV3 tyristorovou, regulácia výkonu je plynulá a hospodárnejšia oproti odporovej výzbroji električky T3. Má štyri synchrónne trakčné motory sériovo zaradené, ktoré sú pripojený na pulzný menič. Električky T6A5 na odoberanie prúdu z trolejového vedenia majú pantografy.

Vývoj [upraviť]

1. séria električiek T6A5 bola klasická, nové električky 1. aj 2. série boli nastriekané červeno-krémovým lakom typickým pre električky vyrabané v ČKD. Mali posuvné vetráky na oknách a štvorkrídlové skladacie dvere. Električky T6A5 1. série jazdia v Bratislave, Košiciach a Ostrave. Vyrábali sa do roku 1994.

2. séria mala výklopné vetráky na oknách, vylepšenú sklzovú ochranu a nový typ pantografu, dizajn však ostal nezmenený. Električky T6A5 2. série jazdia v Bratislave a Ostrave. Vyrábali sa v rokoch 1993 – 1998

3. séria je podstatne odlišná od tých predchádzajúcich. Električky majú nový dizajn interiéru, textilné sedadlá, interiér aj náter sú v novom farebnom prevedení, klimatizáciu pre vodiča, nový typ pantografu a miesto štvorkrídlových skladacích dverí majú dvojkidlové výklopné dvere. Električky T6A5 3. série jazdia v Bratislave, Prahe a Brne. Výrabali sa v rokoch 1995 – 1997.

Prevádzka [upraviť]

Električky môžu jazdiť samostatne alebo v súprave z dvoch a troch vozidiel, trojvozové súpravy však nikdy s cestujúcimi nejazdili a len zriedkavo boli vypravené na testovacie účely. Súpravy sú spojené automatickými spriahadlami a môžu jazdiť s jedným zberačom.

Električky tohto typu môžu jazdiť rýchlosťou do 100 km/h ale nevyhovujúci stav mnohých tratí a prevádzka v mestách túto možnosť nedovoľujú, maximálna povolená rýchlosť je stanovená na 65 km/h, táto rýchlosť je doporučená aj výrobcom (v Bratislave jazdí len 50 km/h, nakoľko ide o maximálnu rýchlosť povolenú vnútornými predpismi Dopravného podniku Bratislava, na mimomestských trasách jazdí 60 km/h). 110 km/h rýchlostný rekord električky T6A5 zaznamenali v roku 1993 v Košiciach.

Aj napriek tomu že je električka jednosmerná a má kabínu vodiča len na jednej strane, je možné použiť aj zadný cúvací panel, ktorý sa používa len v zriedkavých situáciách.

Električky T6A5 a reklamy [upraviť]

Predovšetkým v Košiciach a Bratislave sú na električky T6A5 lepené tzv. celovozové reklamy. Reklamy sa najprv robili tak že električku prestriekali na farebný podklad a oblepili fóliami. V posledných rokoch sa však reklamy už len lepia bez podkladového náteru. Niekoľko reklám od spoločností s celoslovenskou pôsobnosťou bolo nalepených súčasne na košických aj bratislavských električkách.

Spoločné reklamy na košických a bratislavských električkách T6A5

  • #622+623, 7904+7903 - CVR poisťovne Allianz.
  • #624+625, 7905+7906 - CVR Tatra banka.
  • #601, 7925 - magazín Live
  • #618+619, 7911+7912 CVR Generali.
  • #616, 7949 - Agentúra BigMedia.
  • #624+625, 7927+7928 CVR volebná kampaň SDKÚ.
  • #608+609, 7943+7944 CVR Coca-cola.

Rozdelenie električiek v mestách [upraviť]

Vyrobených bolo 296 električiek a pre električku T6A5.3 ešte 1 vozová skriňa.

  • Košice – 30 vozidiel z rokov 1992-1993, evidenčné čísla #600-629 (618 vyradená v januári 2009 po vážnej DN)
  • Bratislava – 58 vozidiel z rokov 1991-1997 + dve električky v roku 2006, evidenčné čísla #7901-7958
  • Brno – 20 vozidiel z roku 1996, evidenčné čísla #1201-1220
  • Ostrava – 38 vozidiel z rokov 1994-1998, evidenčné čísla #1101-1138
  • Praha – 150 vozidiel z rokov 1995-1997, evidenčné čísla #8601-8750 a jedna električka T6A5.3 #8600

Fakty a zaujímavosti o električkách T6A5 [upraviť]

  • Bratislavská #7901 je prvou vyrobenou T6A5, po vyrobení sa testovala v Prahe s prideleným evidenčným číslom #0026.
  • Električka #628 bola ešte pred dodaním do Košíc otestovaná v maďarskom Segedíne.
  • Električky T6A5 v Prahe sa od ostatných električiek 3. série odlišujú tým že nemajú klimatizáciu pre vodiča a automatické spriahadlá Secheron. Všetky ostatné električky majú štandardné spriahadlá ESW.
  • V Nemecku, Maďarsku a Bulharsku jazdí starší model T6A2, ktorý ma užšiu vozovú skriňu(len 2 200 mm).
  • Električka T6A5 je jednosmerná, existuje však aj obojsmerná verzia T6C5 z roku 1998, ktorá sa skúšala v americkom meste New Orleans. Po návrate z USA sa električka vrátila do Česka a v roku 2003 ju kúpil Dopravný podnik v nemeckom Strausbergu.
  • Súpravy T6A5 v Košiciach jazdia so zadným zberačom. Do 15. apríla 2007 takto jazdili aj v Bratislave.
  • Električky T6A5 jazdiace v Bratislave majú narozdiel od tých ostatných podvozky pre bratislavský 1 000 mm rozchod.
  • Na vačšine električiek (okrem Bratislavy a Prahy) sú automatické spriahadlá na koncoch súprav vymenené za manuálne varianty z električiek T3.
  • Súpravy T6A5 v Brne jazdia s obidvoma zberačmi pretože vnútorný predpis Dopravného podniku v Brne nedovoľuje aby bolo trakčné napätie zvedené cez spriahadlo električky.
  • Pražská električka T6A5 #8600 "kočkopes" je električka T3 v roku 1998 prerobená na T6A5. Má elektrickú výzbroj TV14 tranzistorovú. Označovaná aj ako T6A5.3 sa pre časté poruchy narozdiel od ostatných T6-tiek vypravuje podstatne zriedkavejšie.

Technické údaje [upraviť]

  • Dĺžka: so spriahadlami/bez spriahadiel - 15 640 mm/14 700 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 3 165 mm
  • Výška podlahy: 920 mm nad temenom koľajnice
  • Hmotnosť prázdneho vozidla: 19 500 kg
  • Počet miest: na sedenie/státie - 30/135
  • Celkový výkon: 176 kW - 44 kW/1 motor
  • Napätie trakčnej sústavy: 600 V jednosmerné
  • Maximálny odoberaný prúd: 500 A jednosmerný
  • Elektrická výzbroj TV3 tyristorová
  • Brzdný systém: elekrodynamická, elektromagnetická, kotúčová a koľajnicová brzda
  • Sklzová ochrana
  • Elektricky ovládané zrkadlá
  • Trakčné motory: 4 motory, typy TE 023, TE 026A02
  • Zberače prúdu: Pantografy KE-29(1. séria), KE-30(2. séria) a pantografy Stemann FB(3. séria).
  • Rozchod: 1 000/1 435 mm