Tatra T6A5
| Tatra T6A5 | |
Vozidlo T6A5 v Ostrave |
|
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 65 km/h |
| Trvalý výkon | 176 kW – 44 kW/1 motor |
| Rozchod | 1 000/1 435 mm |
| Hmotnosť | 19 500 kg |
| Dĺžka cez nárazníky | 15 640 mm |
| Šírka | 2 500 mm |
| Výška | 3 165 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 30 |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD |
| Rok výroby | 1988 – 1999 |
| Počet vyrobených kusov | 332 |
Tatra T6A5 označovaná aj ako „Tramvaj 6“, prezývaná „žehlička“ alebo „Té-šestka“ je električka prevádzkovaná v systémoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, Bratislave, Prahe, Brne a Ostrave.
Električky T6A5 výrabala česko-slovenská firma Tatra ČKD v rokoch 1991 až 1998. V počte 296 vozidiel sa električky T6A5 dostali len do piatich miest spomenutých na začiatku článku.
Pôvodne sa plánovalo vyrobiť električky aj pre niekoľko miest v zahraničí ale nakoniec k tomu nedošlo a miestne dopravné podniky si kúpili električky iných typov alebo značiek.
T6A5 konštrukčne vychádza z viacerých predchádzajúcich typov a to T5C5, T6B5, T6A2/T6B2 a T7B5 z ktorých je T6A5 poslednou verziou a je prvým typom električky vyrobeným po nežnej revolúcii v roku 1989 aj keď jej vývoj sa začal ešte počas bývalého režimu. Niektoré aspekty v koncepcii boli prevzaté z amerického štandardu PCC. Električky T6A5 boli vyvinuté ako nástupný typ za dodnes jazdiace električky T3.
Obsah |
História [upraviť]
V 80. rokoch 20. storočia sa stále výrabali na tú dobu už zastarané električky T3 a obnova vozového parku vtedy vyrábanými električkami T6B5 pre Sovietsky zväz nebola pre naše mestá vhodná, v ČKD preto začali vyvíjať nový model T6A5. Električky T6A5 začali jazdiť už na konci roku 1991 v Bratislave a v roku 1992 v Košiciach. V roku 1994 v Ostrave, 1995 v Prahe a 1996 v Brne.
V roku 2006 sa do Bratislavy dostali ešte dve električky T6A5 z roku 1997, ktoré boli určené na testovanie a neskôr boli odstavené. Po odkupení firmy Tatra ČKD firmou Siemens Kolejová vozidla, s. r. o. v roku 2002 boli tieto električky predané firme Pars Nova a. s. kde boli odvezené 11. mája 2002. Tá ich predala Dopravnému podniku v Bratislave na začiatku roku 2006 kde dostali evidenčné čísla #7957 a #7958. Táto súprava bola po komplikáciách s vydaním dokumentov potrebných na začatie prevádzky vypravená 13. decembra 2006 na garantované poradie linky 5 a po takmer desiatich rokoch sa dočkala svojich prvých cestujúcich. Tieto električky sú prototypy 3. série, ktorá sa označuje aj ako 2.5 séria, niekedy sa používa aj nesprávne označenie 4. séria.
Dizajn a konštrukcia [upraviť]
Električky T6A5 majú hranatý dizajn podobný električkám T6A2 a KT8D5, preto sa často označujú prezývkou "žehlička".
Vozová skriňa električky je osadená na dvoch otočných podvozkoch a štyroch nápravách, na každú z nich je pripojený jeden trakčný motor. Karoséria je vyrobená z celooceľovej zváranej konštrukcie. Má veľké okná a tri skladacie dvere, treria séria električiek T6 má dvere výklopné. Pri každých dverách sa nachádza tlačidlo na otvorenie aj z vonkajšej aj z vnútornej strany.
Interiér 1. a 2. série je obložený umakartom, okolie okien je plechové, podlaha v električke je gumená a sedadlá sú koženkové, u novších vozidiel plastové s textilným poťahom. Na okraji je vedený vykurovací kanálik. V interiéri sú na madlách namontované označovače cestovných lístkov a informačný panel. Kabína vodiča je od cestujúcich oddelená. Informačný systém je tvorený hlásičom zástavok, čelným, zadným, bočným a interným displejom.
Električka je riadená elektrickou výzbrojou TV3 tyristorovou, regulácia výkonu je plynulá a hospodárnejšia oproti odporovej výzbroji električky T3. Má štyri synchrónne trakčné motory sériovo zaradené, ktoré sú pripojený na pulzný menič. Električky T6A5 na odoberanie prúdu z trolejového vedenia majú pantografy.
Vývoj [upraviť]
1. séria električiek T6A5 bola klasická, nové električky 1. aj 2. série boli nastriekané červeno-krémovým lakom typickým pre električky vyrabané v ČKD. Mali posuvné vetráky na oknách a štvorkrídlové skladacie dvere. Električky T6A5 1. série jazdia v Bratislave, Košiciach a Ostrave. Vyrábali sa do roku 1994.
2. séria mala výklopné vetráky na oknách, vylepšenú sklzovú ochranu a nový typ pantografu, dizajn však ostal nezmenený. Električky T6A5 2. série jazdia v Bratislave a Ostrave. Vyrábali sa v rokoch 1993 – 1998
3. séria je podstatne odlišná od tých predchádzajúcich. Električky majú nový dizajn interiéru, textilné sedadlá, interiér aj náter sú v novom farebnom prevedení, klimatizáciu pre vodiča, nový typ pantografu a miesto štvorkrídlových skladacích dverí majú dvojkidlové výklopné dvere. Električky T6A5 3. série jazdia v Bratislave, Prahe a Brne. Výrabali sa v rokoch 1995 – 1997.
Prevádzka [upraviť]
Električky môžu jazdiť samostatne alebo v súprave z dvoch a troch vozidiel, trojvozové súpravy však nikdy s cestujúcimi nejazdili a len zriedkavo boli vypravené na testovacie účely. Súpravy sú spojené automatickými spriahadlami a môžu jazdiť s jedným zberačom.
Električky tohto typu môžu jazdiť rýchlosťou do 100 km/h ale nevyhovujúci stav mnohých tratí a prevádzka v mestách túto možnosť nedovoľujú, maximálna povolená rýchlosť je stanovená na 65 km/h, táto rýchlosť je doporučená aj výrobcom (v Bratislave jazdí len 50 km/h, nakoľko ide o maximálnu rýchlosť povolenú vnútornými predpismi Dopravného podniku Bratislava, na mimomestských trasách jazdí 60 km/h). 110 km/h rýchlostný rekord električky T6A5 zaznamenali v roku 1993 v Košiciach.
Aj napriek tomu že je električka jednosmerná a má kabínu vodiča len na jednej strane, je možné použiť aj zadný cúvací panel, ktorý sa používa len v zriedkavých situáciách.
Električky T6A5 a reklamy [upraviť]
Predovšetkým v Košiciach a Bratislave sú na električky T6A5 lepené tzv. celovozové reklamy. Reklamy sa najprv robili tak že električku prestriekali na farebný podklad a oblepili fóliami. V posledných rokoch sa však reklamy už len lepia bez podkladového náteru. Niekoľko reklám od spoločností s celoslovenskou pôsobnosťou bolo nalepených súčasne na košických aj bratislavských električkách.
Spoločné reklamy na košických a bratislavských električkách T6A5
- #622+623, 7904+7903 - CVR poisťovne Allianz.
- #624+625, 7905+7906 - CVR Tatra banka.
- #601, 7925 - magazín Live
- #618+619, 7911+7912 CVR Generali.
- #616, 7949 - Agentúra BigMedia.
- #624+625, 7927+7928 CVR volebná kampaň SDKÚ.
- #608+609, 7943+7944 CVR Coca-cola.
Rozdelenie električiek v mestách [upraviť]
Vyrobených bolo 296 električiek a pre električku T6A5.3 ešte 1 vozová skriňa.
- Košice – 30 vozidiel z rokov 1992-1993, evidenčné čísla #600-629 (618 vyradená v januári 2009 po vážnej DN)
- Bratislava – 58 vozidiel z rokov 1991-1997 + dve električky v roku 2006, evidenčné čísla #7901-7958
- Brno – 20 vozidiel z roku 1996, evidenčné čísla #1201-1220
- Ostrava – 38 vozidiel z rokov 1994-1998, evidenčné čísla #1101-1138
- Praha – 150 vozidiel z rokov 1995-1997, evidenčné čísla #8601-8750 a jedna električka T6A5.3 #8600
Fakty a zaujímavosti o električkách T6A5 [upraviť]
- Bratislavská #7901 je prvou vyrobenou T6A5, po vyrobení sa testovala v Prahe s prideleným evidenčným číslom #0026.
- Električka #628 bola ešte pred dodaním do Košíc otestovaná v maďarskom Segedíne.
- Električky T6A5 v Prahe sa od ostatných električiek 3. série odlišujú tým že nemajú klimatizáciu pre vodiča a automatické spriahadlá Secheron. Všetky ostatné električky majú štandardné spriahadlá ESW.
- V Nemecku, Maďarsku a Bulharsku jazdí starší model T6A2, ktorý ma užšiu vozovú skriňu(len 2 200 mm).
- Električka T6A5 je jednosmerná, existuje však aj obojsmerná verzia T6C5 z roku 1998, ktorá sa skúšala v americkom meste New Orleans. Po návrate z USA sa električka vrátila do Česka a v roku 2003 ju kúpil Dopravný podnik v nemeckom Strausbergu.
- Súpravy T6A5 v Košiciach jazdia so zadným zberačom. Do 15. apríla 2007 takto jazdili aj v Bratislave.
- Električky T6A5 jazdiace v Bratislave majú narozdiel od tých ostatných podvozky pre bratislavský 1 000 mm rozchod.
- Na vačšine električiek (okrem Bratislavy a Prahy) sú automatické spriahadlá na koncoch súprav vymenené za manuálne varianty z električiek T3.
- Súpravy T6A5 v Brne jazdia s obidvoma zberačmi pretože vnútorný predpis Dopravného podniku v Brne nedovoľuje aby bolo trakčné napätie zvedené cez spriahadlo električky.
- Pražská električka T6A5 #8600 "kočkopes" je električka T3 v roku 1998 prerobená na T6A5. Má elektrickú výzbroj TV14 tranzistorovú. Označovaná aj ako T6A5.3 sa pre časté poruchy narozdiel od ostatných T6-tiek vypravuje podstatne zriedkavejšie.
Technické údaje [upraviť]
- Dĺžka: so spriahadlami/bez spriahadiel - 15 640 mm/14 700 mm
- Šírka: 2 500 mm
- Výška: 3 165 mm
- Výška podlahy: 920 mm nad temenom koľajnice
- Hmotnosť prázdneho vozidla: 19 500 kg
- Počet miest: na sedenie/státie - 30/135
- Celkový výkon: 176 kW - 44 kW/1 motor
- Napätie trakčnej sústavy: 600 V jednosmerné
- Maximálny odoberaný prúd: 500 A jednosmerný
- Elektrická výzbroj TV3 tyristorová
- Brzdný systém: elekrodynamická, elektromagnetická, kotúčová a koľajnicová brzda
- Sklzová ochrana
- Elektricky ovládané zrkadlá
- Trakčné motory: 4 motory, typy TE 023, TE 026A02
- Zberače prúdu: Pantografy KE-29(1. séria), KE-30(2. séria) a pantografy Stemann FB(3. séria).
- Rozchod: 1 000/1 435 mm
|
|||||||||||||||||