Tatra T6A5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z T6A5)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tatra T6A5
Vozidlo T6A5 v Ostrave
Vozidlo T6A5 v Ostrave
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť 65 km/h
Trvalý výkon 176 kW – 44 kW/1 motor
Rozchod 1 000/1 435 mm
Hmotnosť 19 500 kg
Dĺžka cez nárazníky 15 640 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 3 165 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie 30
Výrobné údaje
Výrobca ČKD
Rok výroby 1991 – 1999
Počet vyrobených kusov 296

Tatra T6A5 je električka určená pre mestskú hormadnú dopravu v Európe a je jedným z pod-typov rady T6 štandardných električiek vyrábaných československou spoločnosťou Tatra ČKD. Dopravné podniky v Košiciach a Bratislave na Slovensku a v Prahe, Brne a Ostrave v Česku prevádzkujú tieto vozdilá v rôznych konfiguráciách a počte.

Vozidlo bolo navrhované ako nástupca električiek Tatra T3 ktoré boli v dobe začatia predaja T6A5 v prevádzke už vyše 30 rokov. Prvým operátorom modelu T6A5 sa stal Dopravný podnik Bratislava, ktorý zakúpil prvú súpravu dvoch vozidiel v roku 1991. Vyrobených bolo celkom 296 vozidiel a 1 karoséria, okrem štyroch električiek ktoré boli zničené pri nehodách je celý vozový park v prevádzke dodnes. Električky T6A5 sú verejne prezývané "žehličky" pretože ich hranatý dizajn pripomína žehličku pri pohľade z väčšej výšky[1].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 80. rokov sa prevádzka električiek T3 ukázala ako nákladná a náročná na údržbu, preto dopravné podniky začali predkladať požiadavky pre nové typy vozidiel s lacnejšou prevádzkou a jednoduhšou údržbou. V tej dobe vývojári v závode ČKD už pracovali na nových konceptoch dizajnu a riadenia vozidiel, ktoré by nahradili električky T3.

Bližšie informácie v článkoch: Tatra T6A2 a Tatra T6B5

Prvým vozdilom z modelového radu T6 bola T6B5, ktorá bola určná na export na Ruský a Ukrajinský trh. Výroba sa začala v roku 1983 a vozidlo sa vyznačovalo elektronickou reguláciou výkonu a úplne novým dizajnom. Pokračovateľom tejto série bola električka T6A2 z roku 1985, určná pre Nemecko a Maďarsko. Vozidlo bolo technicky rovnaké, malo však podstatne menšie rozmery. Keďže ani jedno z vozidiel nebolo pre československé mestá vhodným riešením na obnovu vozového parku, spojením rozdielov medzi obomi typmi vznikla T6A5, vo výrobe od roku 1991. Odlišnosti sa ale opäť týkali predovšetkým vonkajších rozmerov. Dodávky prebiehali do roku 1998, vozidlo však bolo v ponuke až do krachu ČKD v roku 2002.

Nemecké mestá Schwerin, Kamenica a Maďarský Segedín zvažovali nákup električiek T6A5.

Dizajn a konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vozidlo je vyrobené z celooceľovej zváranej konštrukcie hranatého tvaru s veľkými oknami, tromi skladacími dverami na pravej strane a je natreté v červeno-krémovom laku. Interiér je vyplnený gumenou protišmykovou podlahou a koženkovými sedadlami. Rámy okien majú krémovú farbu, strop a podlaha sú sivej farby. Karoséria je osadená na dvoch podvozkoch a štyroch nápravách, každá náprava je hnacia. Trakčné motory sú ovládané pulzným meničom a odber elektrickej energie z trolejového vedenia je realizovaný pantografom. Elektronická regulácia výkonu (elektrická výzbroj) je typu TV3 s tyristormi. Vozidlá môžu jazdiť samostatne alebo v súprave z dvoch až troch vozidiel. Pri jazde v súprave sú prepojené poloautomatickým spriahadlom (typ ESW), pri jazde v súprave sa používa len jeden zberač. Električky T6A5 sú výbavené zadným cúvacím panelom. Maximálna konštrukčná rýchlosť je 65 km/h. Počas špeciálnych skúšok v roku 1993 v Košiciach bol dosiahnutý rýchlostný rekord 115 km/h. Podvozky použité na všetkých električkách T6 konštrukčne vychádzajú z amerického štandardu PCC.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Od začatia prevádzky boli električky T6A5 dodané v troch sériách, väčšina zmien bola prevažne kozmetická a týkala sa len vizuálnych prvkov, pretože elektronické a mechanické systémy ostali nezmenené.

1. Séria

Električky 1. série (označované aj ako T6A5/I) sú najstarším prevedením s klasickým pantografom, zvončekovou výstrahou zatvárania dverí a červeno-krémovým lakom.

2. Séria

Všetky električky 2. série (T6A5/II) mali okrem vylepšenej skĺzovej ochrany posuvné vetráky na oknách nahradené výklopnými a klasický pantograf bol nahradený polpantografom.

3. Séria

Všetky vozidlá 3. série (T6A5/III) boli dodávané s novým červeno-čiernym lakom s bielym pruhom v strede, interiér prešiel redizajnom, koženkové sedadlá boli nahradené čalúnenými a skladacie dvere výklopnými. Rolovacie transparenty boli nahradené elektronickými displejmi. Vymenený bol aj pantograf, ktorý je otočený kĺbom dozadu. Vozidlá 3. série pre Brno a Bratislavu mali od dodania aj klimatizáciu kabíny vodiča.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravný podnik Bratislava bol prvý, ktorý zakúpil električky T6A5. DPB vlastní celkovo 58 vozidiel, 56 vozidiel bolo dodaných v rokoch 1991 až 1997, dodatočne bola v roku 2005 dodaná ešte jedna súprava. Na všetkých vozidlách 1. a 2. série boli postupne v rokoch 1995 až 2002 rolovacie transparenty povymieňané za informačný systém Buse a nainštalované nové pantografy. Na všetkých vozidlách 3. série boli v roku 2005 hlásiče zastávok Apex nahradené hlásičmi Buse. Električky T6A5 jazdia v Bratislave výhradne v dvojvozových súpravách, sólo vozidlá sú vypravované výnimočne[1].

27. decembra 2005 boli do Bratislavy predané 2 električky z roku 1997 používané výrobcom na testovanie rôznych elektronických systémov. 11. mája 2004 boli predané firme Pars Nova a.s. v Šumperku, ktorá vozidlá zrepasovala a dodala do Bratislavy[2]. Do pravidelnej premávky sa električky zaradili 13. decembra 2006[3]. Jazdia v súprave s ev. č. 7957 a 7958 a od ostatných súprav sa odlišujú klasickým zadným a predným spriahadlom s pražskou hlavou.

Košice[upraviť | upraviť zdroj]

Do Košíc bolo celkom dodaných 30 vozidiel 1. série v rokoch 1992 a 1993. Vozidlá premávajú aj v dvojvozových súpravách aj samostatne. Postupne v rokoch 1999 a 2000 boli na 10 vozidlách rolovacie transparenty nahradené Informačným systémom Buse, dodatočne bolo zvyšných 20 vozdiel v roku 2006 vybavených Informačným systémom Em-test. Všetkým vozidlám boli vymenené ESW spriahadlá za klasické s pražskou hlavou. Pri súpravách boli vymenené spriahadlá len na koncoch súprav. Podľa vzoru bratislavských T6A5 boli v roku 1998 klasické pantografy na súprave 622+623 nahradené polpantografmi. Od roku 2003 bol na vozidlá po veľkých prehliadkach aplikovaný nový mestský tyrkysovo-biely náter, ten bol v roku 2010 inovovaný s použitím kombinácii bielej, žltej a modrej farby.[1]

V roku 2009 bola vyradená električka ev.č. #618, ktorá bola zničená pri vážnej nehode na sídlisku Nad Jazerom[4][5].

Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Do Prahy bolo v rokoch 1995 a 1997 dodaných 150 električiek T6A5, všetky vozidlá boli z 3. série, tentokrát bez klimatizácie pre vodiča a miesto spriahadiel ESW boli použité spriahadlá Sécheron[6]. Všetky vozidlá z rokov 1995 a 1996 boli vybavené bočným elektronickým displejom Buse, ktorý bol od výroby dodaný len vo vozidlách z roku 1997.

Vozidlo T6A5.3 (ev.č. 8600) je prestavaná električka typu T3 na T6A5. Vozidlo bolo pokusne zostavené v ČKD v roku 1998 ako možnosť modernizácie pražských T3, bol však vyrobený len jeden kus, ktorý sa v premávke vyskytuje zriedkavo kôli vysokej poruchovosti.

Električky T6A5 v Prahe jazdia jak v dvojičkách tak aj samostatne.

Brno[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravní podnik města Brna v roku 1995 zakúpil celkom 20 vozidiel ktoré jazdia len v súpravách. Ide o vozidlá 3. série a od Pražských T6 sa odlišujú inými dverami, klimatizáciu pre vodiča a spriahadlami.

Zaujímavosťou je prevádzka brnenských T6 súprav s oboma zdvihnutými zberačmi.

Ostrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ostravské električky T6A5 boli nakupované v rokoch 1994 až 1998, jednalo sa však len o vozidlá 1. a 2. série v celkovom počte 38 električiek. Prvých 10 vozdiel obdržalo informačný systém Buse dodatočne v roku 1996, zvyšných 28 vozidiel ním bolo vybavených od dodania. Rovnako boli všetky vozidlá 1. série vybavené polpantografom už od výroby.

Dodávky[upraviť | upraviť zdroj]

Štát Mesto Typ/séria Roky dodávok Množstvo Evidenčné čísla
Česko Česko Brno T6A5/III 1996 20 1201–1220
Ostrava T6A5/I T6A5/II 1994–1998 38 1101–1138
Praha T6A5/III 1995–1997 150 8601–8750
T6A5.3 náhradná karoséria 1998 1 8600
Slovensko Slovensko Bratislava T6A5/I T6A5/II T6A5/III 1991–2006 58 7901-7958
Košice T6A5/I 1992–1993 30 600–629

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]