Kyjev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 50°27′00″S 30°31′24″V / 50.45°S 30.5233°V / 50.45; 30.5233
Kyjev
Київ
Hlavné mesto Ukrajiny
General view of the Independence Square.jpg
Kyiv flag.png
Vlajka
Kiew-city-COA.PNG
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Kyjevská oblasť
Rieka Dneper
Nadmorská výška 197 m n. m.
Súradnice 50°27′00″S 30°31′24″V / 50.45°S 30.5233°V / 50.45; 30.5233
Rozloha 839 km² (83 900 ha)
Obyvateľstvo 2 819 566 (2008)
Hustota 3 360,63 obyv./km²
Vznik 5. storočie
Primátor Leonid Chernovetskyi
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba +380 44
Poloha mesta v Ukrajine
Red pog.svg
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v rámci Európy
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Európy
Wikimedia Commons: Kiev

Kyjev (historicky slov. Kijev, ukr. Київ (Kyjiv), rus. Киев (Kijev), poľ. Kijów, jidiš קיאב (Kijav)) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827 km2 a 2 660 000 obyvateľov (2005). Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев - Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב - Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.[chýba zdroj]

Poloha a prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Opátstvo Svätého Michala

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica Chreščatik

Kyjev patrí k najstarobylejším európskym mestám. Archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9.12. storočí bol Kyjev sídelným mestom jednotného ruského štátu - Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa ruský štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici a tak bol od roku 1920 Kyjev sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej SSR.

Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas kyjevskej bitky došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky ministerstva vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33 tisíc kyjevských Židov a postrieľali ich. Neskôr popravy na tomto mieste pokračovali. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Na bojoch o mesto sa zúčastnili aj vojaci 1. česko-slovenskej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

  • Darnyckyj (Дарницький)
  • Desňanskyj (Деснянський)
  • Dniprovskyj (Дніпровський)
  • Holosijivskyj (Голосіївський)
  • Obolonskyj (Оболонський)
  • Pečerskyj (Печерський)
  • Podiľskyj (Подільський)
  • Solomenskyj (Соломенський)
  • Sviatošynskyj (Святошинський)
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála sv. Sofie

Katedrála sv. Sofie (ukrajinsky: Софійський собор, rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии)

Katedrála sv. Sofie bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 1685-1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupole získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane počas Sovietskeho zväzu v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektami z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2-3 metre štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 metrov.

Ostatné pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kyjev - sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)


 
Ukrajina – Україна – (UA)
Flag of Ukraine.svg

oblasti (область):

Čerkaská oblasť · Černihivská oblasť · Černovická oblasť · Dnepropetrovská oblasť · Donecká oblasť · Charkovská oblasť · Chersonská oblasť · Chmeľnycká oblasť · Ivanofrankivská oblasť · Kirovohradská oblasť · Kyjevská oblasť · Luhanská oblasť · Ľvovská oblasť · Mykolajivská oblasť · Odeská oblasť · Poltavská oblasť · Rivnenská oblasť · Sumská oblasť · Ternopiľská oblasť · Vinnycká oblasť · Volynská oblasť · Zakarpatská oblasť · Záporožská oblasť · Žytomyrská oblasť

Autonómna republika (автономна республіка): Krymská autonómna republika

Mestá so zvláštnym postavením (місто зі спеціальним статусом): Kyjev · Sevastopoľ