Kyjev
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyjev (po ukrajinsky Київ - Kyjiv) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827 km2 a 2 660 000 obyvateľov (2005). Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.
Obsah |
[upraviť] Názov
Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев - Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב - Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.[chýba citácia]
[upraviť] Poloha a prírodné podmienky
Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.
[upraviť] Dejiny
Kyjev patrí k najstarobylejším európskym mestám. Archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom jednotného ruského štátu - Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa ruský štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská chána Bátúa. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.
Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834.
Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici a tak bol od roku 1920 Kyjev sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej SSR. Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev, kde sa dopustili najkrutejších vojnových zločinov – 29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babí Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33 tisíc kyjevských Židov a postrieľali ich. Z nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Na bojoch o mesto sa zúčastnili aj vojaci 1. česko-slovenskej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu udelený titul mesto-hrdina.
Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k zmene režimu v krajine.
[upraviť] Administratívne členenie
Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):
- Darnyckyj (Дарницький)
- Desňanskyj (Деснянський)
- Dniprovskyj (Дніпровський)
- Holosijivskyj (Голосіївський)
- Obolonskyj (Оболонський)
- Pečerskyj (Печерський)
- Podiľskyj (Подільський)
- Solomenskyj (Соломенський)
- Sviatošynskyj (Святошинський)
- Ševčenkivskyj (Шевченківський)
[upraviť] Doprava
Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.
Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.
[upraviť] Pamätihodnosti
Katedrála sv. Sofie (ukrajinsky: Софійський собор, rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии)
Katedrála sv. Sofie bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.
V rokoch 1685-1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupole získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.
Počas protináboženskej kampane počas Sovietskeho zväzu v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektami z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO jedným zo siedmych divov Ukrajiny.
V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2-3 metre štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.
V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.
Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 metrov.
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- Kyjev - sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)
|
|
||
|---|---|---|
|
oblasti (область): Čerkaská oblasť | Černihivská oblasť | Černovická oblasť | Dnepropetrovská oblasť | Donecká oblasť | Ivanofrankivská oblasť | Charkovská oblasť | Chersonská oblasť | Chmeľnycká oblasť | Kyjevská oblasť | Kirovohradská oblasť | Luhanská oblasť | Ľvovská oblasť | Mykolajivská oblasť | Odeská oblasť | Poltavská oblasť | Rivnenská oblasť | Sumská oblasť | Ternopiľská oblasť | Vinnycká oblasť | Volyňská oblasť | Zakarpatská oblasť | Záporožská oblasť | Žytomyrská oblasť |
||
|
Autonómna republika (автономна республіка): Krymská autonómna republika |
||
|
Mestá so zvláštnym postavením (місто зі спеціальним статусом): Kyjev | Sevastopoľ |
||