Litovské veľkokniežatstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Litovské veľkokniežatstvo
Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė (lit.)
Magnus Ducatus Lituaniae (lat.)
Вялікае Княства Літоўскае (biel.)
 Balti (Pobaltie) 12. st. – 1795
(v rokoch 1569 – 1795 súčasť Republiky oboch národov)
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Litva a Poľsko v roku 1387
Hlavné mesto
Rozloha
800 000 km² (13. – 14. storočie)
700 000 km² (1375)
850 000 (1490) km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
4 250 000 (1490)
Štátny útvar
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Balti (Pobaltie) Balti (Pobaltie)
Nástupnícke štáty:
Pruské kráľovstvo Pruské kráľovstvo
Ruská ríša Ruská ríša

Litovské veľkokniežatstvo (lit. Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė, biel. Вялікае Княства Літоўскае / Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, lat. Magnus Ducatus Lituaniae – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12. storočia do roku 1795. Bol založený Litovčanmi, ktorí patrili medzi polyteistické baltské kmene. Kniežatstvo neskôr obsadilo veľké časti niekdajšej Kyjevskej Rusi a ďalšie územia osídlené zväčša Slovanmi, v dnešnom Bielorusku, Lotyšsku, Litve a časti dnešného Moldavska, Poľska, Ruska a Ukrajiny. Na svojom vrchole v 15. storočí, kedy bola Litva vo voľnom zväzku s Poľskom, bolo jedným z najväčších štátov v Európe, s veľkou jazykovou, náboženskou a etnickou príslušnosťou.

Vznik a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Konsolidácia litovských území začali na sklonku 12. storočia. Mindaugas, prvý vládca veľkokniežatstva, bol korunovaný za katolíckeho litovského kráľa v roku 1253. Litva ako pohanský štát bola terčom križiackych výprav Rádu nemeckých rytierov a Livónskeho rádu. Štát svoju multietnickosť získal až za vlády Gediminasa, v expanzii pokračoval aj pod jeho synom Algirdasom. Algirdasov následník – Jogaila – podpísal v roku 1386 krewskú úniu, čím spôsobil dve zásadné dejinné udalosti v litovských dejinách: pokresťančenie Litvy a založenie dynastickej únie medzi Litovským veľkokniežatstvom a Korunou Poľského kráľovstva.

Vláda Vitolda sa spája s najväčším územným rozmachom veľkokniežatstva a porážkou rádu nemeckých rytierov v bitke pri Grunwalde v roku 1410. Po Vitoldovej smrti sa vzťahy Litvy s Poľským kráľovstvom značne zhoršili pre vzostup moci litovskej šľachty. Až neúspech v moskovsko-litovských vojnách proti Moskovskému veľkokniežatstvu znamenal posilnenie zväzku.

Poľsko-litovská únia a zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Lublinská únia (1569) vytvorila nový štát – Poľsko-litovskú úniu. V tejto federácii, si Litva udržala svoju svojbytnosť a mala samostatnú vládu, zákony, armádu a poklad. Federácia zanikla schálením ústavy z 3. mája 1791, po čom sa predpokladalo že vznikne unitárny štátRespublica Poloniae – s jedným monarchom a jedným parlamentom. Pretvorený zväzok bol napadnutý Ruskou ríšou v roku 1792 a jeho podstatná časť bola rozdelená jeho susedmi. Ani tento zmrzačený štát neprestal byť terčom v oku susedov a po Kościuszkovom povstaní definitívne rozdelený medzi Ruskú ríšu, Pruské kráľovstvo a Rakúsko (1795).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]