Bielorusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bieloruská republika
Vlajka Bieloruska Znak Bieloruska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
My, Belarusy (My, Bielorusi)
Europe-Belarus.svg
Miestny názov  
 • dlhý Рэспубліка Беларусь (bieloruština)
Республика Беларусь (ruština)
 • krátky Беларусь (bieloruština)
Беларусь (ruština)
Hlavné mesto Minsk
53°55′ s.š. 27°33′ v.d.
Najväčšie mesto Minsk
Úradné jazyky bieloruština, ruština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Hlava štátu
Predseda vlády
republika
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Michail Uladzimiravič Miasnikovič
Vznik 27. júl 1990
Susedia Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
207 595 km² (85.)  
4702 km² (2,26 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2009)

 • hustota (2014)
 
9 475 100[1] (86.)
9 503 807

45,8/km² (151.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
131 201 mil. $ (58.)
13 909 $ (76.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0,732 (61.) – vysoký
Mena bieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)
Medzinárodný kód BLR / BY
Medzinárodná poznávacia značka BY
Internetová doména .by
Smerové telefónne číslo +375
Gramotnosť: 99 %

Bielorusko (po bielorusky: Белару́сь, po rusky: Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (po bielorusky: Рэспу́бліка Белару́сь, rus. Республика Беларусь), je najväčší štát na území Európy, ktorý nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskou federáciou (1 239 km).

Povrch a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je Hara Dziaržynskaja (po bielorusky: Гара Дзяржынская) vysoká 345 m. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje 0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v Bielovežskej rezervácii (po bielorusky: Белавеская пушча, po poľsky: Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkym Baltským morom a Atlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 – 693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5 °C (júl) a zimná -7 °C (január).

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Krajinou pretekajú tri významné vodné toky – Pripiať a Dneper (na 115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), Berezina a Sož, ktoré tečú do Čierneho mora a rieky na severozápade – Nemunas, Západná Dvina (Daugava), kým Vilija a Západný Bug tečú do Baltského mora.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bieloruska

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Bielorusi 7 890 373 81,3
2 Rusi 1 096 688 11,3
3 Poliaci 378 503 3,9
4 Ukrajinci 223 210 2,3
5 Židia 27 175 0,28
6 iní 89 288 0,92

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Náboženstvo %
1 Pravoslávie 60 – 70
2 Katolicizmus (latinského a byzantského obradu) 15 – 20
3 Protestantizmus 5 – 10
4 Bez vyznania 15 – 20

Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky: Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky: Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky: Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho Sovietskeho zväzu.

  • Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov Lenina, Dzeržinského a iných.
  • Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
  • Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
  • Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2010.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v mediách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v roku 2006 a 2010, v ktorých získal súčasný prezident Lukašenko 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %). V posledných voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi, a tak žiaden z deviatich vyzývateľov Lukašenka nezískal viac ako 3%. Spojené štáty americké zaraďujú krajinu medzi tzv. bašty tyranie.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu

Oblasti Bieloruska

  1. Flag of Brest Voblast, Belarus.svg Brestská oblasť
  2. Flag of Homyel Voblast.svg Homeľská oblasť
  3. Flag of Hrodna Voblasts.svg Hrodnianska oblasť
  4. Flag of Mogilev region.gif Mahiľovská oblasť
  5. Flag of minsk province.jpg Minská oblasť
  6. Flag of Vitsebsk Voblasts.png Vicebská oblasť

Hlavné mesto

  1. Flag of Minsk, Belarus.png Minsk

Osobitá poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]