Vatikán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vatikánsky mestský štát
Vlajka Vatikánu Štátny znak Vatikánu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Inno e Marcia Pontificale
Miestny názov  
 • dlhý Status Civitatis Vaticanae
Vatikánsky mestský štát
 • krátky Vaticano (tal.)
Hlavné mesto Vatikán (mesto) (po lat. Civitas Vaticana = Mesto Vatikán)
41°54′ s.š. 12°27′ v.d.
Najväčšie mesto Vatikán
Úradné jazyky latinčina, nemčina (pre švajčiarsku gardu), taliančina


Štátne zriadenie

hlava štátu
teokratická absolútna
volená monarchia
František
Vznik 11. február 1929
Susedia Taliansko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
0,44 km² (196.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2017)
 
1000 (236.)
994

2 272/km² (6.)
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód VAT / VA
Medzinárodná poznávacia značka V
Internetová doména .va
Smerové telefónne číslo +379
Gramotnosť: 100%

Súradnice: 41°54′14″S 12°27′11″V / 41,904°S 12,453°V / 41.904; 12.453

Pohľad z Baziliky sv. Petra na námestie
Mapa Vatikánu
Námestie sv. Petra

Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae), je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje Baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a vatikánske záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia – patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo.

Podľa základného zákona štátu z roku 1929 je to teokratická (cirkevná) absolútna volená monarchia, v ktorej čele je rímsky pápež, viditeľná hlava Katolíckej cirkvi. Vatikánsky mestský štát vznikol v roku 1929, nepriamo nadväzuje na Pápežský štát (756-1870).

Obyvateľstvo tvoria väčšinou biskupi, kňazi a príslušníci osobnej stráže pápeža – švajčiarskej gardy.

Príjmy štátu plynú hlavne z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pápežský štát[upraviť | upraviť zdroj]

Pápežský štát alebo Cirkevný štát vznikol r. 756 pripojením Ravenny a tzv. Pentapolisu (Ancona, Fano, Pesaro, Rimini, Senigallia) k rímskemu vojvodstvu.

S výnimkou krátkych medziobdobí (Cola di Rienzo, Rímska republika a i.) v ňom vládli pápeži ako svetskí panovníci.

Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od Byzantskej ríše, Franskej ríše, nemeckej ríše, Francúzska, Španielska, Rakúska. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vývojom zaostával za vývojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.

R. 1860 sa jeho územie zúžilo na tzv. Patrimonium sancti Petri (Rím s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu aj zvyšok cirkevného štátu odrazila 1862 talianska armáda, 1867 francúzska armáda, v septembri 1870 obsadený talianskou vládou zanikol.

Rím bol vyhlásený za hlavné mesto zjednoteného Talianska, taliansky parlament poskytol pápežovi záruky suverenity vo Vatikáne, v Lateráne a v Castel Gandolfo, príspevok na krytie jeho výdajov a slobodu k vykonávaniu cirkevných obradov. Na protest proti obsadeniu Ríma zostali však pápeži vo Vatikáne a označovali sa za tzv. vatikánskych väzňov.

Vznik Vatikánskeho mestského štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Riešením boli až Lateránske zmluvy medzi pápežom Piom XI. a fašistickým diktátorom Benitom Mussolinim z 11. februára 1929, na základe ktorých sa Vatikán stal suverénnym štátom. Pápež sa formálne vzdal vlastníctva stredovekého cirkevného štátu a uznal Rím za hlavné mesto Talianska. Taliansko uznalo mesto Vatikán ako suverénny štát. Za stratu cirkevného štátu dostal Vatikán odškodné v peniazoch a štátnych cenných papieroch. V roku 1984 podpísal Vatikán nový konkordát s Talianskom, ktorým boli zrušené niektoré privilégiá katolíckej cirkvi v Taliansku. V ďalších rokoch sa normalizovali vzťahy Vatikánu s krajinami strednej a východnej Európy, hlavne po odstránení totalitných komunistických režimov v rokoch 1989 – 1990.

Vatikánska hvezdáreň[upraviť | upraviť zdroj]

Observatórium založil v roku 1891 pápež Lev XIII. a Pius XII. ho v roku 1943 zveril Spoločnosti Ježišovej a premiestnil do Castel Gandolfo v blízkosti Ríma. S rozvojom mesta množstvo svetla spôsobovalo ťažkosti pri nočnom pozorovaní hviezd, preto v roku 1993 observatórium premiestnilo časť svojej činnosti na Monte Graham v Arizone. Dnešným riaditeľom je od roku 2015 páter Guy Joseph Consolmagno SJ.

Svetové dedičstvo UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto malom štáte leží výnimočná kolekcia vzácnych budov a umeleckých diel. V strede Vatikánu sa nachádza Bazilika svätého Petra. Tiež sú tu múzeá, paláce a záhrady. Na Zozname svetového kultúrneho dedičstva je Vatikán zapísaný na základe kritérií (i), (ii), (iv) a (vi).

Bazilika svätého Petra

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vatikán
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Vatikán

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]