Euro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eurozóna
BelgickoCyprus

EstónskoFínsko

FrancúzskoGrécko

HolandskoÍrsko

LotyšskoLuxembursko

MaltaNemecko

PortugalskoRakúsko

SlovenskoSlovinsko

ŠpanielskoTaliansko

Mikroštáty
AndorraMonako

San MarínoVatikán

Budúce štáty Eurozóny
BulharskoČesko

LitvaMaďarsko

PoľskoRumunsko

Ostatní členovia
DánskoŠvédsko

Spojené kráľovstvo

Nominálne hodnoty
0,01 €0,02 €0,05 €
0,10 €0,20 €0,50 €
1 €2 €
Pamätné euromince
200420052006

200720082009

201020112012

201320142015

201620172018

201920202021

Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka ; je mena a menová jednotka. Je oficiálnou menou v 18 z 28 krajín Európskej únie (takzvanej eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme. Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravy na euro[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritéria a v máji 1998 bola odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež zahájila činnosť Európska centrálna banka ako tvorca menovej politiky.[1]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zavedenie eura
Bližšie informácie v hlavnom článku: Deň zavedenia eura


Prehľad štátov používajúcich euro a štátov s menami naviazanými na euro[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina krajín Počet obyvateľov
v miliónoch
Štát, územie
Členské štáty eurozóny 326 Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko
Európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro 3,0 Akrotíri a Dekéleia, Andorra, Čierna Hora, Kosovo, Monako, San Maríno, Vatikán
Mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro 0,2 Clippertonov ostrov, Francúzske južné a antarktické územia, Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon
Štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom) 19 Bulharsko, Dánsko, Litva
Európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro 3,9 Bosna a Hercegovina
Africké krajiny používajúce CFA frank 129,6 Benin, Burkina Faso, Čad, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Konžská republika, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika, Togo
Územia v Tichom oceáne používajúce CFP frank 0,5 Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna
Ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro 1,2 Kapverdy, Komory
Spolu 484,8 44 štátov a 8 území

Jednotlivé skupiny podrobnejšie[upraviť | upraviť zdroj]

Eurozóna[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Eurozóna
Symbol eura vo Frankfurte
Európska centrálna banka
Použitie dolára a eura vo svete:

██ euro

██ mena viazaná na euro

██ americký dolár

██ mena viazaná na americký dolár

Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
Mena Skratka Prepočítací
koeficient
k euru
Koeficient
stanovený dňa
Vstup do
eurozóny
Eurozóna
Rakúsko Rakúsky šiling ATS 13,7603 31.12.1998 1.1.1999 Rakúsko
Belgicko Belgický frank BEF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Belgicko
Cyprus Cyperská libra CYP 0,585274 10.7.2007 1.1.2008 Cyprus
Nemecko Nemecká marka DEM 1,95583 31.12.1998 1.1.1999 Nemecko
Španielsko Španielska peseta ESP 166,386 31.12.1998 1.1.1999 Španielsko
Estónsko Estónska koruna EEK 15,6466 13.7.2010 1.1.2011 Estónsko
Fínsko Fínska marka FIM 5,94573 31.12.1998 1.1.1999 Fínsko
Francúzsko Francúzsky frank FRF 6,55957 31.12.1998 1.1.1999 Francúzsko
Grécko Grécka drachma GRD 340,750 19.6.2000 1.1.2001 Grécko
Írsko Írska libra IEP 0,787564 31.12.1998 1.1.1999 Írsko
Taliansko Talianska líra ITL 1936,27 31.12.1998 1.1.1999 Taliansko
Lotyšsko Lotyšský lats LVL 0,702804 9.7.2013 1.1.2014 Lotyšsko
Luxembursko Luxemburský frank LUF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Luxembursko
Malta Maltská líra MTL 0,429300 10.7.2007 1.1.2008 Malta
Holandsko Holandský gulden NLG 2,20371 31.12.1998 1.1.1999 Holandsko
Portugalsko Portugalské escudo PTE 200,482 31.12.1998 1.1.1999 Portugalsko
Slovinsko Slovinský toliar SIT 239,640 11.7.2006 1.1.2007 Slovinsko
Slovensko Slovenská koruna SKK 30,1260 8.7.2008 1.1.2009 Slovensko

Oficiálni používatelia mimo eurozóny[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:

Tieto krajiny majú právo raziť obmedzené množstvo euromincí so svojou vlastnou rubovou národnou stranou.

Jednostranní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli Andorra, Čierna Hora a Kosovo. Nemajú právo raziť mince.

Územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale oficiálne používajú euro[upraviť | upraviť zdroj]

Dohody s EÚ o používanú eura majú uzatvorené aj francúzske územia Mayotte a Saint-Pierre a Miquelon, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu Francúzske južné a antarktické územia a v súkromnom vlastníctve Francúzska Clippertonov ostrov, ako aj na britských základniach Akrotíri a Dekéleia na Cypre.

Štáty a územia s menami naviazanými na euro[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Meny naviazané na euro

Dánsko a Litva (do roku 2009) sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Krajiny zapojené do ERM II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny.

Bulharsko má svoju menu bulharský lev naviazanú na euro v pevnom kurze od 1. januára 1999.

Bosna a Hercegovina má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999.

Kapverdy a Komory majú svoje meny kapverdské escudo a komorský frank pevne naviazané na euro od 1. januára 1999.

14 krajín strednej a západnej Afriky (Čad, Benin, Burkina Faso, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Kongo, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika a Togo) používa CFA frank, ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro.

Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia a Wallis a Futuna sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú CFP frank, ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro.

Plánovaní členovia eurozóny[upraviť | upraviť zdroj]

Krajiny Eurozóny od roku 2014

Maďarsko, Poľsko, Litva ( 1.január 2015): termín prijatia meny zatiaľ neurčený

Bankovky a mince[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: eurobankovky
Bližšie informácie v hlavnom článku: euromince

Od roku 2013 má byť do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17 štátoch sa ako prvá dostane od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5 €.[2]

Výhody jednotnej meny[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.

Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov.

Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

  • Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
  • Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
  • Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

Výhody eura pre podnikateľov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
  • Odstránenie kurzového rizika
  • Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
  • Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Historický vývoj kurzu euro/USD, euro/švajčiarsky frank[upraviť | upraviť zdroj]

Výhody eura pre spotrebiteľov[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Jazykové použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jazykové verzie eura


Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar "euro". V ostatných prípadoch používanie názvu "euro" úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. Jazykové verzie eura. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek Krátky slovník slovenského jazyka, Príručka slovenského pravopisu a Morfológia slovenského jazyka) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku "EUR" podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur.

Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde slováci používajú hovorovo alebo slangovo éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška[3][4])

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 101 otázek o Evropské unii. 2. vyd. Praha : Informační kancelář Evropského parlamentu, 2010. 59 s. Kapitola Co je Evropská menová unie (EMU)?, s. 41–42.
  2. Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 [online]. Frankfurt nad Mohanom : Európska centrálna banka, 08.11.2012, [cit. 2013-01-20]. Dostupné online.
  3. POVAŽAJ, Matej. Používanie názvu euro a odvodeniny od tohto názvu. Kultúra slova, 2009, roč. 43, čís. 2, s. 65-70. Dostupné online [cit. 2014-10-17]. ISSN 0023-5202.
  4. [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]