Severocyperská turecká republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Severný Cyprus)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Severocyperská Turecká republika
Vlajka Severného Cypru Znak Severného Cypru
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
İstiklâl Marşı (Turecky)
Rovnaká ako turecká
Northern Cyprus in its region (de-facto).svg
Miestny názov  
 • dlhý Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti
 • krátky
Hlavné mesto Lefkosa
35°10′ S.š. 33°22′ V.d.
Najväčšie mesto Nikózia
Úradné jazyky turečtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
republika
Derviş Eroğlu
İrsen Küçük
Vznik 15. november 1983
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
3 355 km² (167.)  
 km² (2,7 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2006)
 • hustota ()
 
264 172
78/km² (89.)
Mena nová turecká líra (TRY)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)
Internetová doména .nc.tr
Smerové telefónne číslo +90-392
Poloha

Severocyperská turecká republika (prekladaná aj ako Turecká republika Severný Cyprus alebo Turecká republika severného Cypru; po turecky Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti, KKTC) je de facto nezávislý štát ležiaci na severnej časti ostrova Cyprus.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Cyprus vyhlásil svoju nezávislosť v roku 1983 ako následok krízy na ostrove, vyvolanej pokusom cyperských Grékov o zvrhnutie vlády a následnou inváziou tureckých vojsk v roku 1974. V súčasnosti ho medzinárodne uznáva iba Turecko.

V roku 2004 sa uskutočnilo referendum o zjednotení ostrova, ktoré, ak by bolo prijaté, by malo za následok vytvorenie Zjednotenej cyperskej republiky, ktorá by následne vstúpila do Európskej únie. V severnej časti ostrova bolo referendum prijaté 65 % hlasov, no v gréckej časti Cypru bol návrh zamietnutý 76 % obyvateľov.

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Cyprus je republika na čele s prezidentom. Prezident je hlavou štátu, zatiaľ čo premiér je na čele vlády. Výkonná moc je v rukách vlády, legislatívnu moc má vláda, ako aj parlament.

Prezident je volený na obdobie päť rokov. Súčasný prezident Mehmet Ali Talat bol zvolený v prezidentských voľbách 17. apríla 2005. Parlament, ktorý má 50 členov, je volený pomerným systémom v piatich volebných obvodoch. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili vo februári 2005 získala najpočetnejšie zastúpenie v parlamente Republikánska Turecká Strana, ktorá presadzuje nastolenie mieru a znovuzjednotenie Cypru, avšak nepodarilo sa jej získať prevažnú väčšinu.

Vládu tvorí predseda vlády a 10 ministrov. V súčasnosti je predsedom vlády Ferdi Sabit Soyer.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa administratívneho členenia

Severocyperská turecká republika sa člení na päť základných regiónov:

Geografia a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov má extrémne stredomorské podnebie s veľmi horúcimi a suchými letami a relatívne chladnými zimami. Väčšina zrážok spadne od decembra do januára.

Klíma pobrežných oblastí je menej extrémna než vo vnútrozemí, pretože je tu stály vplyv mora na atmosférickú vlhkosť. Teplota mora nikdy neklesá pod 16 °C (január, február), v auguste môže stúpnuť až na 28 °C.

Jar a jeseň bývajú krátke, typické premenlivým počasím, s občasnými jarnými silnými búrkami zasahujúcimi pobrežné oblasti, a západným vetrom "meltem" prinášajúcim vplyv atlantickej tlakovej níže.

Od polovice mája do polovice septembra slnko svieti priemerne 11 hodín denne. Teploty môžu dosahovať 40 °C. Na nížine Mesaoria prevažuje vplyv severozápadného vetra "poyraz", napriek tomu, že sa nachádza nižšie na pobreží. Obloha býva jasná, vlhkosť vzduchu nízka, dosahujúca 40 – 60 %, takže vysoké teploty sa zdajú znesiteľnejšie. Na ostrov tiež vanie horúci, suchý, prašný vietor "sirocco" vanúci z Afriky.

Krátkodobé búrkové obdobia vyvolané pomerne častými menšími tlakovými nížami prevažujú počas zimy. 60 % zrážok spadne od decembra do februára. V severnom horskom pásme spadne okolo 550 mm zrážok ročne, kým na nížine Mesoaria spadne len okolo 300 – 400 mm.

Mráz a sneh sú na Severnom Cypre takmer neznáme, aj keď nočné teploty v zime klesajú na veľmi nízke hodnoty.

Väčšina riek je vytvorená zimnými záplavami a tečú iba po silných zrážkach, pričom rieky prameniace v severnom a južnom horskom pásme celoročne takmer vôbec netečú.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Prístav Kyrenia
Lietadlo v Severnom Cypre
Historická budova
Fresky na stenách

Ekonomike Severocyperskej tureckej republiky dominuje sektor služieb, spolu s verejným sektorom, obchodom, turistickým ruchom a školstvom, s menším podielom poľnohospodárstva a ľahkého strojárenského priemyslu. Ekonomika funguje na princípe voľného trhu, s veľkým podielom dotácií administratívnych nákladov zo strany Turecka.

Kvôli svojmu postaveniu a embargu je Severocyperská turecká republika silne závislá na tureckej vojenskej a ekonomickej podpore. Menou je Nová turecká líra, čo zdôrazňuje prepojenosť na ekonomiku Turecka. Všetok severocyperský export a import musí byť realizovaný prostredníctvom Turecka, pokiaľ nie je vyprodukovaný miestne, z materiálov dostupných v tejto oblasti (alebo importovaných cez uznávané prístavy ostrova) keď môže byť exportovaný prostredníctvom jedného z legálnych prístavov.

Pretrvávajúce problémy na Cypre nepriaznivo ovplyvňujú ekonomický rozvoj Severocyperskej tureckej republiky. Cyperská republika ako medzinárodne uznávaná autorita deklarovala miestne letiská a prístavy ktoré nie sú pod jej kontrolou za uzavreté. Všetky členské krajiny Organizácie Spojených národov a štáty Európskej únie uzatvorenie týchto letísk a prístavov rešpektujú. Turecká komunita proti tomuto argumentuje že Cyperská republika zneužíva svoje medzinárodné postavenie na to aby oslabila ekonomické vzťahy medzi Severocyperskou tureckou republikou a ostatným svetom.

Napriek obmedzeniam vyplývajúcim z nedostatku medzinárodného uznania dosiahla ekonomika Severocyperskej tureckej republiky v posledných rokoch zaujímavý výkon. Rast HDP ekonomiky Severocyperskej tureckej republiky bol v rokoch 2001 – 2005 5,4 %, 6,9 %, 11,4 %, 15,4 % a 10,6 %. Tento rast bol dosiahnutý relatívnou stabilitou Tureckej líry a rozmachom školstva a stavebného sektoru.

Štúdie Svetovej banky hovoria, že v Severocyperskej tureckej republike vyrástlo HDP na osobu na 76 % z HDP na osobu v Cyperskej republike.

Aj keď ekonomika Severocyperskej tureckej republiky sa v posledných rokoch rozvinula, stále ostáva závislá na finančných tokoch od tureckej vlády. Podľa ekonomického protokolu 2003 – 06, Ankara plánuje poskytnúť Severocyperskej tureckej republike okolo 550 miliónov dolárov.

V období január – august 2003 navštívilo Severocyperskú tureckú republiku 286 901 turistov.

Turecko-cyperská ekonomika taktiež profitovala z množstva univerzít, vrátane Univerzity Blízkeho Východu, Americkej Univerzity Girne, Technickej Univerzity Stredného Východu, Európskej Univerzity Lefke a Cyperskej Medzinárodnej Univerzity, ako aj Univerzity Východného Stredomoria, ktorá je medzinárodne uznávaná a má viac ako 15 000 študentov 68 rôznych národností. Univerzita bola uznaná tureckou Radou vysokého školstva. Je plnoprávnym členom inštitúcií ako Európska Asociácia Univerzít, Komunita Stredomorských Univerzít, Federácia Univerzít Islamského Sveta a Medzinárodná Asociácia Univerzít.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]