Moldavsko

O iných významoch výrazu Moldavsko pozri Moldavsko (rozlišovacia stránka).

Moldavská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Limba noastră
Kráľovská hymna: {{{Kráľovská hymna}}}
Miestny názov
• dlhý	Republica Moldova
• krátky	Moldova
Hlavné mesto	Kišiňov 47°00′ s.š. 28°55′ v.d.
Najväčšie mesto	Kišiňov, Tiraspol, Bălţi, Bendery
Úradné jazyky	moldavčina, rumunčina, gagauzčina, ruština
Regionálne jazyky	{{{Regionálne jazyky}}}
Demonym	{{{Demonym}}}
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika úrad uprázdnený úradujúci prezident (predseda parlamentu) Marian Lupu Vladimir Filat
Vznik	27. august 1991
Susedia	Rumunsko, Ukrajina
Rozloha  • celková  • voda (%)	33 843 km² (136.)   0 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2004)  • sčítanie (2008)  • hustota (2004)	3 383 332 (125.) 4 128 047 121,9 /km² (87.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2007 9 367 USD $ (141.) 2 962 $ (135.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,671 (115.) – stredný
Mena	moldavský leu (mdl)
Časové pásmo  • Letný čas	EET (UTC+2) EEST (UTC+3)
Medzinárodný kód	MDL / MD
Medzinárodná poznávacia značka	MD
Internetová doména	.md
Smerové telefónne číslo	+373

Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989

Moldavsko (po moldavsky: Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (po moldavsky: Republica Moldova), je štát vo východnej Európe, ktorý na západe na 450 km hraničí s Rumunskom na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou.

Povrch

Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (430 m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky euráziskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody. Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca 100 m, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca 200 km od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbruč na Ukrajine).

Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov medzi Prutom a Dnestrom (asi 200 km od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca 30 m.

Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).

Vodstvo

Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi 0,5 km úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri dedine Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.

Dejiny

Obdobia dejín Moldavska:

• Začiatky osídľovania Moldavska
• Prví moldavskí panovníci
• Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791)
• Moldavsko ako súčasť Ruského impéria (1791 – 1918)
• Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu (1918 – 1940)
• Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991)
• Moldavská republika (1991 -)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2004 v Moldavsku a Podnesterskej republike je zloženie obyvateľstva nasledovné:

Umiestnenie	Národnosť	Moldavské sčítanie	%	Podnesterské sčítanie	%	Celkový počet	%
1	Moldavci	2 564 849	75,8	177 156	31,9	2 742 005	69,6
2	Ukrajinci	282 406	8,3	159 940	28,8	442 346	11,2
3	Rusi	201 218	5,9	168 270	30,3	369 488	9,4
4	Gagauzi	147 500	4,4	11 107	2	158 607	4
5	Rumuni	73 276	2,2	–	–	73 276	1,9
6	Bulhari	65 662	1,9	11 107	2	76 769	1,9
7	Ostatní	48 421	1,4	27 767	5	76 188	1,9
8	Spolu	3 383 332	100	555 347	100	3 938 679	100

Vierovyznanie

Umiestnenie	Náboženstvo	%
1	Pravoslávie	93,3
2	Baptisti	1
3	Adventisti	0,4
4	Letničiari	0,3
5	Staroverci	0,15
6	Ateisti	1,4
7	Bez vyznania	2,2

Súčasné politické pomery

Hlavou štátu je prezident, ktorého volí parlament (jednokomorový, 101 kresiel). Na základe volieb v apríli 2009 získala nadpolovičnú väčšinu Komunistická strana so 60 mandátmi. Moldavsko je tak spolu s Cyprom a Nepálom jednou z troch krajín na svete, v ktorých vládnu demokraticky zvolení komunisti. Do opozície sa dostali Moldavskí demokrati s 15 mandátmi a Aliancia Naše Moldavsko s 11 mandátmi. Medzinárodní pozorovatelia konštatovali, že voľby boli slobodné, ale poukázali na problémy s možnosťou moldavských voličov voliť v zahraničí ako aj s nestrannosťou verejnoprávnych médií. Nové voľby sa kvôli protestom opozície opakovali začiatkom júla 2009. Po nich boli Komunisti nútení odísť do opozície. Koalícia však nemá v parlamente 2/3 väčšinu na nomináciu prezidenta.

10. septembra 2009 podal prezident Vladimir Voronin demisiu. Nový prezident musí byť zvolený do 2 mesiacov. Predsedníčkou poslednej vlády bola Zinaida Greceanîi.

Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov SNŠ.

Okrem vzťahov s Ruskom hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s Rumunskom. Po vstupe Rumunska do Európskej únie a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku 1940 rumunským občanom.

Mestá

• Kišiňov
• Tiraspol
• Bălţi
• Bendery
• Giurgiuleşti
• Komrat

Administratívne delenie

Moldavsko je rozdelené na tri municípiá (Bălţi, Kišiňov a Bendery), 32 rajónov (okresov) a dve autonómne oblasti – Gagauzsko a Podnesterskú republiku. Mestá Komrat a Tiraspol majú tiež štatút municípia, hoci nie pod správou Moldavska, ale ako časť Podnesterska a Gagauzska.

Administratívne rozdelenie

Zoznam rajónov (okresov):

Anenii Noi	Cantmir	Criuleni	Edineţ	Hînceşti	Ocniţa	Sîngerei	Ştefan Vodă
Basarabeasca	Călăraşi	Donduşeni	Făleşti	Ialoveni	Orhei	Soroca	Taraclia
Briceni	Căuşeni	Drochia	Floreşti	Leova	Rezina	Străşeni	Teleneşti
Cahul	Cimişlia	Dubăsari	Glodeni	Nisporeni	Rîşcani	Şoldăneşti	Ungheni

Osobitá poznámka

• S územím dnešného Moldavska sa spája historický názov Besarábia (po rumunsky: Basarabia).
• V rámci Moldavska existujú dve autonómne územné jednotky – Gagauzsko a Podnesterská republika, ktorá je de facto nezávislá, no bez medzinárodného uznania.
• Moldavsko je známe výrobou vína a má s ním veľmi dobre systematizované vinohradníctvo. To bolo dlhé stáročia bolo v krajine hlavným živobytím obyvateľstva. Mnohé moldavské rodiny majú dokonca svoj vlastný recept na výrobu vína, ktorý si chránia dlhé generácie.

Poznámky

1. ^ Prvý raz o tejto krajinnej zvláštnosti písal v roku 1716 známy spisovateľ Dimitrie Cantemir, ktorý jej dal meno Centum monticulli. Dosiaľ je oblasť málo preskúmaná, spája sa s rozličnými legendami o hrobkách, ale zdá sa, že pahorky sú prírodnými výtvormi.
2. ^ V roku 1999 do GUAMu vstúpil aj Uzbekistan, ten však v roku 2005 vystúpil.
3. ^ Nejde však o celkom totožné teritóriá (súčasťou Besarábie nikdy neboli oblasti na ľavom brehu Dnestra a na juhu sa zasa Besarábia rozprestierala až po Dunaj a Čierne more, zaberala teda aj územia, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny). Sám názov Besarábia sa odvodzuje od mena valašského rodu Basarab.
4. ^ Moldavské vinohrady sa rozprestierajú na ploche 147 000 ha, z ktorých takmer 102 500 ha sa používa na komerčné účely.
5. ^ Svedectvom tohto remesla je dnes mnoho historických pamiatok a dokumentov, takisto folklór a moldavský jazyk.

Pozri aj

• Dejiny Moldavska
• Podnestersko
• Gagauzsko

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moldavsko.

Zdroj

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

Externé odkazy

• Cantemir D.: DESCRIPTIO ANTIQUI ET HODIERNI STATUS MOLDAVIAE (po rusky)