Kolumbia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kolumbijská republika
Vlajka  štátu Kolumbia Znak  štátu Kolumbia
Vlajka - Kolumbia Znak - Kolumbia
Národné motto:
šp.: Libertad y orden
(doslova: Sloboda a poriadok
)
COL orthographic (San Andrés and Providencia special).svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

República de Colombia
  - Krátky Colombia
Úradné jazyky španielčina
Hlavné mesto Bogota
Najväčšie mesto Bogota
Hlava štátu prezident Juan Manuel Santos
Predseda vlády prezident je aj predseda vlády
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

26. miesto
1 138 910 km²
1 038 700 km²
100 210 km²
8,8 %

Susedia Venezuela, Brazília, Ekvádor, Panama, Peru
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

28. miesto
45 600 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

161. miesto
40 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

81. miesto
7565

Vznik

20. júla 1810 vyhlásená nezávislosť,
7. augusta 1819 uznaná
(od Španielska

Forma štátu republika
Mena Peso
Gramotnosť 92%
Časová zóna

UTC-5

Štátna hymna Oh, Gloria Inmarcesible!
Medzin. kód (ISO 3166-1) COL
Kód motorových vozidiel (OSN) COL
Internetová doména .co
Smerové telefónne číslo +57

Kolumbia, dlhý tvar Kolumbijská republika, je štát v Južnej Amerike. Ako jediná krajina Južnej Ameriky má pobrežie pri oboch oceánoch. Pri Atlantickom oceáne a Tichom oceáne. Kolumbia susedí so štátmi Venezuela, Brazília, Ekvádor, Panama a Peru. Jej hlavné mesto je Bogota.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Kolumbie

Štátne zriadenie Kolumbijskej republiky je založené na viackrát zmenenej prezidentskej ústave z roku 1886. Po takmer desaťročnom boji za nezávislosť pod vedením Simóna Bolívara sa Kolumbii roku 1819 podarilo zbaviť koloniálnej nadvlády. Krajina je jednotným štátom, v ktorej čele stojí prezident volený na štyri roky.

Boj za nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý Európan pristál na pobreží Kolumbie roku 1499 Španiel Alonso de Ojeda. Po ňom nasledovali ďalší cestovatelia, ktorých priťahovali hlavne náleziska zlata. Roku 1538 založili mesto Bacatá (neskôr Bogota), z ktorého sa neskôr stalo kvitnúce centrum.

Roku 1547 založili Španieli generálny kapitanát Nová Granada, ku ktorému patrili dnešná Kolumbia, Panama, Ekvádor a Venezuela. Roku 1748 boli tieto oblasti vyhlásené za španielske vicekráľovstvo. Roku 1791 vypuklo prvé povstanie proti španielskej koloniálnej vláde, ktoré sa rozrástlo na boj za slobodu pod vedením Simóna Bolívara. Roku 1819 v bitke pri Boyacá zvíťazil nad Španielmi a vyhlásil samostatný štát Veľká Kolumbia. Bolívar sa stal prvým prezidentom novej republiky. Jeho plán vytvoriť spolu so Severnou Amerikou a ostatnými latinskoamerickými krajinami panamerický zväz štátov však zlyhal. V roku 1829 - 1830 sa Ekvádor a Venezuela odtrhli, ostatné krajiny dostali znovu názov Nová Granada a roku 1863 sa premenovali na Kolumbiu. Roku 1903 sa za podpory USA odtrhla od únie tiež provincia Panama (v roku 1921 Kolumbia uznala jej nezávislosť). Roku 1830 Bolívar odstúpil a ešte v tom roku zomrel. Roku 1885 dostala Kolumbia svoju republikánsku ústavu.

Až do konca 19. storočia pôsobili v Kolumbii dva rovnako silné strany: liberáli, zastávali myšlienku voľného zväzku štátov a odluku cirkvi od štátu, a konzervatívci, ktorí sa zasadzovali za prísne jednotný štát a za úzke spojenie vlády a rímskokatolíckej cirkvi. Rozpory medzi týmito skupinami vyvolávali od roku 1840 ustavičné nepokoje a občianske vojny, ktoré pokračovali aj v 20. storočí.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1948 bol zavraždený liberálny prezidentský kandidát Jorge Eliécer Gaitán. Začali nepokoje a občianska vojna, ktorá trvala až do roku 1950 a stála životy 200 000 Kolumbijčanov. V roku 1953 - 1957 prevzala moc vojenská diktatúra pod vedením generála Rojasa Pinillu. Po jeho zvrhnutí roku 1957 sa uskutočnila zmena ústavy a vznikla Národná fronta, zväzok liberálov a konzervatívcov, v rámci ktorej sa obidve strany dohodli, že budú do roku 1974 vládnuť spoločne. Roku 1974 sa konali prvé prezidentské voľby, ktoré skončili víťazstvom liberálov v čele s prezidentom Lópezom Michelsenom. Liberáli zvíťazili taktiež v roku 1978 pod vedením Julia Césara Turbaya Ayaly. Roku 1982 sa stal prezidentom konzervatívec Belisario Betancur Cuartas, v roku 1986 - 1990 vykonával túto funkciu liberál Virgílio Barco. V lete roku 1989 vyeskaloval boj na život a na smrť medzi štátom a narkomafiou. Len v roku 1990 padlo za obeť násilia 22 000 ľudí. Vplyv narkomafie sa podarilo obmedziť až po smrti najsilnejšieho drogového magnáta Pabla Escobara v roku 1993. Sociálne rozdiely, vysoká nezamestnanosť a kriminalita prispievajú aj naďalej k destabilizácií politickej situácie v Kolumbii. Vláda je už niekoľko desaťročí vo vojne s ľavicovými rebelmi na čele s organizáciou FARC. V parlamentných voľbách 13. marca 1994 zvíťazila vládnuca Liberálna strana a jej kandidát Ernesto Samper bol zvolený prezidentom. Vedúce postavenie v krajine potvrdila aj v parlamentných voľbách v roku 1998. Konali sa v atmosfére občianskej vojny za účasti 40 percent voličov. V prezidentských voľbách zvíťazil konzervatívec Andrés Pastrana.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha And v Kolumbii

Kolumbia má pobrežie s Atlantickým oceánom a Karibským morom (dĺžka asi 1800 km) s Pacifikom (asi 1500 km). Susednými štátmi sú na severe v Karibskom mori: Jamajka, Haiti a Dominikánska republika, na západe Panama (225 km) , morské hranice s Kostarikou a Guatemalou. Na juhu susedí s Ekvádorom (590 km), Peru (1496 km)a Brazíliou (1643 km). Na východe susedí s Venezuelou (2050 km). Kolumbia má celkovo 1 138 910 km². Je štvrtou najväčšou krajinou Južnej Ameriky po Brazílii, Argentíne a Peru. Ďalej siedmou najväčšou na celom Americkom kontinente. Pôda má rozlohu 1 038 700 km² a voda 100 210 km². Územie je rozdelené do štyroch geografických regiónov: Andská vysočina (má tri pohoria a údolné nížiny), Karibské nížiny, Pacifické nížiny a Illanos a tropický dažďový les na juhu Kolumbie. Ďalej má Kolumbia niekoľko ostrovov v Pacifiku a Atlantiku.

Poloha rieky Magdalena v Kolumbii

Pozoruhodná rozmanitosť v teplote je tu vďaka rôznosti v nadmorskej výške. Ale panujú tu iba malé teplotné rozdiely počas ročných období. Obývateľné oblasti ležia väčšinou v teplých – pod 900 m n. m., stredných – medzi 900 a 1 980 m n. m. a studených – medzi 1 980 a 2 950 m n. m. klimatických zónach. Zrážky bývajú väčšinou ťažké vo vysokých oblastiach Pacifiku a v niektorých častiach južnej Kolumbie. Andské pohorie sa v Kolumbii tiahne od Juhozápadu (Ekvádorské hranice) až na Severovýchod (Venezuelské hranice). Andy sa v Kolumbii delia na Kolumbijský masív (Macizo Colombiano) a na tri ďalšie pohoria (Východný, Centrálny a Západný). Tie vytvárajú dve dlhé údolia – Magdalena a Cauca – nimi pretekajú rovnomenné rieky. Najvyšším bodom Kolumbie nieje hora v Andách, ale hora na Karibskej planine – Sierra Nevada de Santa Marta s najvyšším bodom nazývaným Pico Cristobal Colon vysokým 5 775 m n. m. a Pico Simon Bolivar s rovnakou nadmorskou výškou.

Južná časť Kolumbie je tvorená savanou a dažďovým pralesom. Pretekajú tadiaľ rieky Amazonka a Orinocské povodie. Severná časť nazývaná Los Illanos je región saván (zvlášť práve u Orinocského povodia). Južná časť je nazývaná Amazonia a je pokrytá Amazonským dažďovým pralesom a patrí prevažne do Amazonského povodia. Na severe a na západe And sú pobrežné planiny, Karibská na severe a Pacifická na západe.

Kolumbia má päť tradičných krajinných regiónov: Andský región, Karibský región, Pacifický región, Orinoquijský región a Amazonský region. Niektorí označujú ešte za región Insulárny región separovaný na pobreží.

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Kolumbie Juan Manuel Santos

Kolumbia je demokratickou prezidentskou republikou a štátom s decentralizovaným riadením. Súčasný politický systém vznikol na základe procesu modernizácie zahájenej prijatím Ústavy v roku 1991. V roku 1998 bol podľa pravidiel novej Ústavy zvolený prezident, viceprezident, Kongres a regionálne zastupiteľstva. Nová ústava charakterizuje krajinu ako sociálny právny štát, unitárnu a decentralizovanú republiku s čiastočnou autonómiou regionálnych úradov, založenou na participatívnej a pluralistickej demokracii. Pre vnútropolitickú situáciu v krajine bola charakteristická hlavne vytrvalá snaha o konsolidáciu reforiem v politickej a ekonomickej oblasti. S nástupom prezidenta Uribeho v roku 2002 došlo k zlepšeniu medzinárodného postavenia Kolumbie, prevládala snaha o širšiu projekciu hospodárskych výsledkov do sociálnej oblasti, problematika boja proti narkomafii a s ním spojeným terorizmom. Politika Uribeho administratívy sa prejavuje nekompromisným vojenským prístupom k riešeniu vnútropolitickej situácie, otvoreným ozbrojeným bojom proti gerile FARC a ELN, tlakom na dodržovanie ľudských práv a bojom proti obchode s drogami.

Riadiaca moc v krajine je rozdelená do troch sfér: výkonné, legislatívne a justičné. Súdnu moc predstavujú Ústavní súd, Najvyšší súd, Úrad generálneho prokurátora a v záležitostiach štátnej správy a administrácie Rada štátu. V čele kolumbijskej vlády, zloženej z 13 ministrov, stojí prezident republiky. V čele každého z 32 departementov (tu španielsky označované ako departament) stojí guvernér. Kolumbia je krajinou s politickou pluralitou, vo vláde sú okrem konzervatívnej strany tiež predstavitelia opozičnej liberálnej strany a nezávislí. Kongres sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov, rozdelenej do 8 stálych komisií. Snemovňa má 162 členov a Senát 102 členov.

Departmenty Kolumbie[upraviť | upraviť zdroj]

Departmenty Kolumbie

Existuje ešte jeden hlavný Departement (distrito capital), Bogotá D.C.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V kolumbijskom hospodárstve stojí na prvom mieste pestovanie kávy. Kolumbia je po Brazílii jej druhým najväčším producentom na svete. Štvrtina poľnohospodárskej pôdy, ktorá predstavuje tretinu celého územia Kolumbie, sa využíva na pestovanie kávy. Po nej nasledujú zemiaky, strukoviny, ovocie a pšenica. Vláda už roky usiluje vybudovať priemysel a podporuje pestovanie ďalších poľnohospodárskych plodín, aby sa krajina stala nezávislou na produkcii kávy. V roku 1970 - 1980 sa podarilo zdvojnásobiť produkciu kakaa a cukrovej trstiny, takže sa Kolumbia stala ich druhým producentom v Južnej Amerike. Okrem toho sa pestuje ryža, bavlna, banány, arašidy, kukurica a tabak.

Kolumbia je na treťom mieste v chove hovädzieho dobytka na kontinente. Je bohatá na nerastné suroviny. Vyskytuje sa tu uhlie, striebro, platina, meď, ortuť, síra, olovo a azbest, ale zásoby sa zatiaľ využívali len obmedzene. Zásoby kovov, uhlia a rúd majú v súčasnosti najväčší hospodársky význam. Okrem toho má krajina bohaté ložiska smaragdov a iných drahokamov, ktoré hrajú významnú úlohu v exporte (krajina je druhým najväčším vývozcom smaragdov). Zásoby ropy a zemného plynu sa v Kolumbii využívajú len nepatrne, takže krajina musí kryť spotrebu elektrickej energie z vodných elektrárni. V posledných rokoch vznikol vedľa tradičného potravinárskeho a textilného priemyslu tiež priemysel metalurgický a petrochemický.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]