Káva
Káva je nápoj pripravovaný varením pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa. Ten sa získava mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5.0–5.1 pH) a kofeín, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvý krát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes - pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.
Kávové bôby [upraviť]
Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:
- káva arabica zo semien kávovníka arabského (Coffea arabica)
- káva robusta zo semien kávovníka robusta (Coffea canephora/Coffea robusta)
O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee - prémiová odrodová káva.
Produkcia [upraviť]
Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.[3]
| Top producenti kávy 2009 | |
|---|---|
| Krajina | Produkcia (mil. vriec) |
| 39,5 | |
| 18,0 | |
| 10,6 | |
| 9,0 | |
| 4,8 | |
| 4,5 | |
| 4,2 | |
| 3,5 | |
| 3,5 | |
| 3,3 | |
| Svet spolu | 120 |
| Zdroj: ICO[4] | |
Príprava kávy [upraviť]
Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy kávový prášok sparený vriacou vodou alebo vodnou parou.
Literatúra [upraviť]
- Ing. Oldřich Dufek: Káva známá i neobyčejná, Pavla Momčilová, 2000, ISBN 80-85936-32-1, 61 s., 4 strany farebných obrázkov príl. : ilustrácie
- John Thorn: Káva-Príručka pre labužníkov, Fortuna Print, 2001, ISBN 80-88980-28-3
- Jill Normanová: Káva, Slovart (edícia Knižnica gurmána), 2004, ISBN 80-7145-843-0,
- Pavel Martin: Káva - Originální recepty z kávy a ke kávě, Ivo Železný, 2004, ISBN 80-237-3847-X,
- Káva, Agentúra Cesty, 2006, ISBN 80-7360-396-9,
- Káva pro znalce a labužníky, (podtitul: 50 receptů s fotografiemi na kartách), Ikar, 2007, ISBN 978-80-249-0833-5
- Káva a kávové špeciality Ottovo nakladateľstvo, edícia Ottova kuchárka, 2008, ISBN 80-7360-453-1, EAN 9788073604530
Pozri aj [upraviť]
Druhy prípravy kávy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Káva
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Káva
Referencie [upraviť]
- ↑ Weinberg & Bealer 2001, str. 3–4
- ↑ Pendergrast, Mark (April 2009). "Coffee second only to oil?". Tea & Coffee Trade Journal. Retrieved December 29, 2009.
- ↑ Villanueva, Cristina M; Cantor, Kenneth P; King, Will D; Jaakkola, Jouni JK; Cordier, Sylvaine; Lynch, Charles F; Porru, Stefano; Kogevinas, Manolis (2006). "Total and specific fluid consumption as determinants of bladder cancer risk". International Journal of Cancer 118 (8): 2040–47. doi:10.1002/ijc.21587. PMID 16284957
- ↑ Najväčší producenti kávy na svete. ICO.
Externé odkazy [upraviť]
- Káva – nápoj plný otáznikov - primar.sme.sk
- Víte, jak udělat espreso a kapučíno? - ekonomika.idnes.cz česky
|
||||||||||||||||||||