Káva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O maďarskej obci pozri Káva (obec).
Kávové zrnká po upražení

Káva je nápoj pripravený z rozomletých pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa a získava sa mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a kofeín, alkaloid, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes – pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.

Kávové bôby[upraviť | upraviť zdroj]

Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:

O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee – prémiová odrodová káva.

Produkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.[3]

Top producenti kávy 2009
Krajina Produkcia (mil. vriec)
Brazília Brazília 39,5
Vietnam Vietnam 18,0
Indonézia Indonézia 10,6
Kolumbia Kolumbia 9,0
India India 4,8
Etiópia Etiópia 4,5
Mexiko Mexiko 4,2
Honduras Honduras 3,5
Guatemala Guatemala 3,5
Peru Peru 3,3
Svet spolu 120
Zdroj: ICO[4]

Príprava kávy[upraviť | upraviť zdroj]

Šálka kávy

Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy pomletá káva a voda o teplote cca 92 – 100 °C. Správna teplota a jemnosť pomletia kávy závisí od konkrétneho spôsobu prípravy kávy.

Druhy prípravy kávy[upraviť | upraviť zdroj]

Turecká káva[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný spôsob prípravy tureckej kávy: káva sa pripravuje v džezve, malej nádobke, jedna porcia kávy. Do džezvy sa dá káva, naleje studená voda, niekedy sa pridá aj cukor, a až trikrát sa džezva nahrieva nad ohňom (v súčasnosti na sporáku a pod.), kým pena z kávy nevystúpi napovrch a neurobí klobúčik.

Na Slovensku sa pripravuje takzvaná „zalievaná káva“, nesprávne nazývaná „turecká káva“, Táto príprava kávy je populárna a tradičná v Česku a na Slovensku. Tento spôsob prípravy kávy nie je v iných zemiach obvyklý a má svoje nevýhody. Prudké sparenie kávy je veľmi nešetrné a uvoľňuje triesloviny, ktoré majú za následok menej nakyslú až hrdzavú chuť kávy


Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Káva
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Káva
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Káva

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Weinberg & Bealer 2001, str. 3 – 4
  2. Pendergrast, Mark (April 2009). "Coffee second only to oil?". Tea & Coffee Trade Journal. Retrieved December 29, 2009.
  3. Villanueva, Cristina M; Cantor, Kenneth P; King, Will D; Jaakkola, Jouni JK; Cordier, Sylvaine; Lynch, Charles F; Porru, Stefano; Kogevinas, Manolis (2006). "Total and specific fluid consumption as determinants of bladder cancer risk". International Journal of Cancer 118 (8): 2040–47. doi:10.1002/ijc.21587. PMID 16284957
  4. Najväčší producenti kávy na svete [online]. ICO. Dostupné online.