Džibutsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Džibutská republika
Vlajka Džibutska Znak Džibutska
Vlajka Znak
Národné motto:
Unité-Egalité-Paix
(Jednota, rovnosť, mier)
Štátna hymna:
Djibouti
(Džibutsko)
LocationDjibouti.svg
Miestny názov  
 • dlhý جمهورية جيبوتي Džumhúríjat-t Džibuti (ar.), République de Djibouti (fr.)
 • krátky Džibuti (ar.), Djibouti (fr.)
Hlavné mesto Džibuti
11°36′ s.š. 43°10′ v.d.
Najväčšie mesto Džibuti
Úradné jazyky arabčina, francúzština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Ismail Omar Guelleh
Mohamed Dileita Dileita
Vznik 27. jún 1977
Susedia Eritrea, Etiópia, Somálsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
23 200 km² (146.)  
20 km² (0,09 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2000)

 • hustota (júl 2005)
 
793 000 (157.)
460 700

34,2/km² (141.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
1 641 mil. $ (162.)
2 070 $ (139.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,495 (150.) – nízky
Mena džibutský frank (DJF)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód DJI / DJ
Medzinárodná poznávacia značka DJI
Internetová doména .dj
Smerové telefónne číslo +257

Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Džibutsko leží pri prielive Bab-el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký 2 063 m n. m.. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačenina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť dnešného Džibutska obývalo postupne niekoľko rôznych kmeňov. Ako poslední krajinu ovládli Ísovia (Issovia) a Afari. Vďaka početným obchodným stykom s Arabmi prijali tieto dva kmene islam. V 19. storočí Francúzi najprv kúpili prístav Obock; v roku 1888 založili prístav Džibuti a ustavili nad ním protektorát. V roku 1896 vznikla kolónia Francúzske Somálsko. V rokoch 19401942 bolo územie okupované Talianskom. Od roku 1946 bolo zámorským územím Francúzska; v roku 1967 bola rozšírená miestna samospráva a územie bolo premenované na Francúzske pobrežie Afarov a Ísov (skrátene Afar a Issa). Samostatnosť získalo Džibutsko 27. júna 1977.

V 90. rokoch 20. storočia vyvolali Afari občiansku vojnu, ktorú sa podarilo ukončiť mierovou zmluvou v roku 1994.

Správne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Džibutsko je rozdelené na 6 regiónov (krajov; vrátane hlavného mesta) a ďalej na 15 okresov.

Prehľad jednotlivých regiónov:

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo Džibutska je založené na službách. Oblasť služieb ťaží z polohy krajiny a jej významu ako zóny voľného obchodu severovýchodnej Afriky. Dve tretiny obyvateľov žije v hlavnom meste, zvyšok tvoria kočovné kmene žijúce vo vnútrozemí.

Džibutsko funguje ako oblastný dopravný uzol aj ako medzinárodné prekladisko lodí a stredisko zásobovania. Krajina má nedostatočné prírodné zdroje a nerozvinutý priemysel. Je preto tiež silne závislá na zahraničnej finančnej pomoci a rozvojovej spolupráci, ktoré pomáhajú udržať stabilnú platobnú bilanciu a zväčšujúci potenciál pre budúci hospodársky rast. Miera nezamestnanosti pohybujúca sa medzi 40 až 50 percentami predstavuje závažný problém. Inflácia naopak nie je kvôli naviazaniu džibutského franku k americkému doláru znepokojujúca.

Krajina dosahuje popredné miesta na svete v chove tiav, produkcii ťavieho mäsa a iných ťavích produktov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Asi polovicu obyvateľstva tvoria Ísovia (Issovia), nazývaní aj Somálci. Afari tvoria asi 35% obyvateľstva. Ďalej sú v krajine prítomné početné komunity Európanov (najmä Talianov a Francúzov), Arabov a Etiópčanov. Pestrá národnostná skladba obyvateľstva na tomto malom území bola príčinou občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia.

Okrem nepočetnej európskej menšiny kresťanov sú takmer všetci obyvatelia moslimovia.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Lexikon zemí světa, Kartografie Praha, 1999

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]