Sudán
O iných významoch výrazu Sudán pozri Sudán (rozlišovacia stránka).| Sudánska republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: النصر لنا Al-Nasr Lana (Víťazstvo je naše) |
|||||
| Štátna hymna: نحن جند للہ جند الوطن (Sme armádou Alaha a vlasti) |
|||||
.svg) |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | جمهورية السودان Džumhúríjat-t as-Súdán |
||||
| • krátky | as-Súdán | ||||
| Hlavné mesto | Chartúm 15°00′ s.š. 30°00′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Omdurman | ||||
| Úradné jazyky | arabčina | ||||
| Regionálne jazyky | |||||
| Štátne zriadenie
Prezident
|
republika Umar al-Bašír |
||||
| Vznik | 1. január 1956 | ||||
| Susedia | Egypt, Eritrea, Etiópia, Južný Sudán, Stredoafrická republika, Čad, Líbya | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 886 068 km² (16.) 129 810 km² (5,2 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (2008) • sčítanie (1993) • hustota (2008) |
30 894 000 (40.) 24 940 683 16,4 /km² (164.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 84 755 mil. $ (61.) 2 396 $ (132.) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,512 (141.) – stredný | ||||
| Mena | sudánska libra (SDG) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
MSK (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | SDN / SD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SUD | ||||
| Internetová doména | .sd | ||||
| Smerové telefónne číslo | +249 | ||||
Sudán, dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.
Hlavné mesto je Chartúm. Najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.
Obsah |
Administratívne členenie [upraviť]
Sudán sa delí 16 štátov (=vilájetov, provincií).
Dejiny [upraviť]
V roku 1898 Veľká Británia a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednhou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.
Prírodné podmienky a zdroje [upraviť]
Sudán disponuje rozsiahlym územím medzi Červeným morom a horným tokom Nílu. Na severe Sudánu sa nachádza Líbyjská a Nubijská púšť a stepi, vodných zrážok je tu minimum a preto sa historicky v týchto oblastiach rozvinul kočovný život. Pobrežie Červeného mora je vlhšie a preto vhodnejšie pre usadlý život. V južnej časti Sudánu sú najvhodnejšie podmienky pre život, vzhľadom k charakteru krajiny (polopúšť s krovinatým porastom) sa tu vyvinul pastiersky spôsob života.
Poľnohospodárstvo [upraviť]
Poľnohospodárstvo je závislé od zrážok, ktoré sa objavujú v južnej časti štátu, alebo od zavlažovania v pobrežných oblastiach Nílu a jeho prítokov. Okrem plodín pre domácu výrobu Sudán dokáže produkovať pre vývoz bavlnu, arašidy (podzemnica olejná), sezam, datle , arabskú gumu. Pestovanie bavlny siaha až do roku 1925. Zaviedli ho Briti po vzniku dopytu po tejto surovine v textilných fabrikách na Britských ostrovoch. Projekt si vyžiadal budovanie obrovského systému zavlažovaných polí južne od Chartúmu medzi tokom Bieleho a Modrého Nílu. Bavlna sa odvtedy stala doslova symbolom krajiny. Veľký poľnohospodársky potenciál cítili po koloniálnom období Sudánu aj bohaté ropné štáty Arabského poloostrova, ktoré chceli ďalšími zavlažovacími projektmi premeniť krajinu na hlavnú zásobáreň potravín pre svoje potreby. Paradoxom je, že projekty sa nielenže nevydarili, ale dokonca ani samotný Sudán nedokáže naplniť základné potreby svojho obyvateľstva. Vidiek si napomáha chovom zvierat. V južných, vlhších oblastiach prevláda dobytok, severnejšie ho nahrádzajú ovce a kozy, kým na severných púštnych oblastiach sa vyskytujú ťavy.
Priemysel [upraviť]
Priemysel zastupujú hlave spracovateľské podniky. Spracúva sa bavlna, tabak, obilie, zelenina, cukrová trstina, vyrábajú sa potraviny, nápoje, textílie. Väčšiemu rozvoju bráni okrem iných faktorov aj nedostatok vhodných pracovníkov. Významný podiel ekonomických aktívnych ľudí pracuje v zahraničí, hlavne v ropných štátoch Arabského poloostrova. Ich príjmy predstavujú významnú časť zahraničných valút pre krajinu.
Iné projekty [upraviť]
|
|||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||
