Chartúm (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 15°38′S 32°32′V / 15.633°S 32.533°V / 15.633; 32.533
Chartúm
الخرطوم
hlavné mesto
Khartoum.jpg
Štát Sudán Sudán
Región Chartúm
Rieka Níl
Nadmorská výška 382 m n. m.
Súradnice 15°38′S 32°32′V / 15.633°S 32.533°V / 15.633; 32.533
Obyvateľstvo 2 682 431 (2012)
 - metropolitnej oblasti 8 363 915
Primátor Abdul Rahman Alkheder
Poloha mesta v Sudáne
Red pog.svg
Poloha mesta v Sudáne
Wikimedia Commons: Khartoum

Chartúm (arab. الخرطوم‎ (al-Chartúm)) je hlavné mesto Sudánu.

Poloha a prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Chartúm leží v údolí rieky Níl v mieste, kde do Bieleho Nílu ústi jeden z jeho posledných prítokov, Modrý Níl. Práve tieto dve rieky tvoria prirodzenú hranicu s dvoma jeho najväčšími predmestiami. Na západnom brehu Nílu je to Umm Durmán, často uvádzaný ako najväčšie mesto krajiny, a na severnom brehu Modrého Nílu Al-Chartúm Bahrí (Severný Chartúm). Mesto leží v tropickom páse vo výške 382 m n. m., na juhovýchodnom okraji Sahary. Vládne tu suché kontinentálne podnebie. Ročný úhrn zrážok činí iba 156 mm, pritom 89% všetkých zrážok spadne v období od júla do septembra. Miestnu spotrebu vody pokrýva zo 45% Níl, zvyšok pripadá na podzemné zdroje vody. Priemerná mesačná teplota činí v januári 22,7°C a 31,6°C v júli. Najteplejšie mesiace sú ale máj a jún.

Charakteristika sídelnej aglomerácie[upraviť | upraviť zdroj]

Orientačná schéma trojmestia

Charakteristika sídelnej aglomerácie je daná prírodnými podmienkami púštnej krajiny, ktorou preteká mohutná rieka Níl. Sútok Bieleho a Modrého Nílu vytvára tri, respektíve (vďaka rozľahlému ostrovu, ktorý sa v mieste sútoku nachádza) štyri samostatné miesta, vhodné na vybudovanie ľudského sídla. Najstaršie osídlenie sa nachádza na úrodnom a zelenom ostrove zvanom Tuti. Neskôr vznikli na brehoch riek tri samostatné mestá Chartúm, Omdurman a Bahri (tiež Severný Chartúm). Historické centrum Omdurman a Bahri, rovnako ako zástavba ostrova Tuti dodnes tvoria typické hlinené domy z nepálených tehál, vytvárajúcich labyrintickú štruktúru, ktorá však bola v druhej polovici 20. storočia vďaka rozvoju automobilizmu pozmenená reguláciou ulíc.

Samotný Chartúm bol na sklonku 19. storočia úplne novo vybudovaný v koloniálnom štýle. Charakteristické sú pre neho široké bulváre, tvoriace štvorcovú sieť, doplnenú diagonálnymi ulicami. V 20. storočí došlo postupne k vybudovaniu trojice mostov, ktoré uľahčili spojenie samostatných mestských celkov do jednej mohutnej sídelnej aglomerácie. Rozsiahla zástavba budovaná v druhej polovici 20. storočia má spravidla jednoduchú štruktúru pravidelných ulíc, budovaných v zhruba štvorcovom rastri.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vládny palác a pomník lorda Kitchnera
Satelitná obrázok miest Chartúm, Omdurman a Bahri

Chartúm je pomerne mladé mesto, keďže bolo založené ako vojenský tábor Egypťanmi až v roku 1821. Čoskoro získal na význame a už o trinásť rokov neskôr sa stal hlavným mestom Sudánu. Prekvital tu obchod s otrokmi a v druhej polovici 19. storočia zohral Chartúm dôležitú úlohu v boji sudánskych povstalcov proti Britom a Egypťanom. V roku 1885 bolo mesto dobyté a zničené povstaleckými vojskami, ktoré viedol Muhammad Ahmad ibn Abd Allah al-Mahdí. V roku 1898 boli tieto povstalecké vojská porazené Britmi, ktorí krajinu ovládli a urobili z nej svoju kolóniu. Mesto bolo po roku 1898 úplne novo vybudované podľa jednotného, ​​architektonicky pozoruhodne komponovaného urbanistického plánu v koloniálnom štýle, ktorý čiastočne rešpektoval miestnu architektúru a čiastočne vychádzal z európskej architektúry 19. storočia. Mesto budované podľa tohto plánu malo charakter správneho centra s univerzitou, ministerstvami, palácom miestodržiteľa atp.[1] Túto funkciu plnil Chartúm aj po roku 1956, kedy sa pri vyhlásení samostatnej Sudánskej republiky stal hlavným mestom nezávislého Sudánu.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravná špička v Chartúme

V Chartúme sa arabský sever Afriky stretáva s čiernou Afrikou a žijú tu vedľa seba Arabi a sudánski černosi. V meste dnes prevažujú dve náboženské skupiny, a to moslimovia a kresťania. Arabizácia a islamizácia začala už po získaní samostatnosti v roku 1956. Moslimovia sú v súčasnosti podporovaní aj vládou Sudánu.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel: potravinársky, kožiarsky, textilný, kovospracujúci, farmaceutický, sklársky, elektrotechnický, polygrafický.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícka a anglikánska katedrála, miestodržiteľský palác, mešita, Mahdího mauzóleum.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b NORGERG-SCHULZ, Christian: Genius Loci, Odeon, Praha 1994. S. 113–138.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chartúm na českej Wikipédii.