Kamerun

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kamerun pozri Kamerun (rozlišovacia stránka).
Kamerunská republika
Vlajka Kamerunu Znak Kamerunu
Vlajka Znak
Národné motto:
Paix, Travail, Patrie
(Mier, práca, vlasť)
Štátna hymna:
Chant de Ralliement
(Pieseň zjednotenia)
Cameroon (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý République du Cameroun (fr.), Republic of Cameroon (angl.)
 • krátky Cameroun (fr.), Cameroon (angl.)
Hlavné mesto Yaoundé
3°52′ s.š. 11°31′ v.d.
Najväčšie mesto Douala
Úradné jazyky francúzština, angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Paul Biya
Philémon Yang
Vznik 1. január 1960
Susedia Nigéria, Čad, Stredoafrická republika, Kongo, Gabon, Rovníková Guinea
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
475 442 km² (52.)  
6 000 km² (1,3 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2003)

 • hustota (júl 2005)
 
16 322 000 (58.)
15 746 179

34,3/km² (140.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
43 196 mil. $ (83.)
2 421 $ (128.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,497 (148.) – nízky
Mena frank BEAC/CFA (XAF)
Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód CMR / CM
Medzinárodná poznávacia značka CAM
Internetová doména .cm
Smerové telefónne číslo +237

Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Kamerunu

Väčšina obyvateľov hovorí francúzsky, na severe krajiny je anglofónna menšina. Obyvateľstvo Kamerunu tvorí množstvo kmeňov, z ktorých žiadny netvorí viac ako 20% populácie. Z náboženstiev je asi z 50% zastúpené kresťanstvo, nasleduje animizmus (26%) a islam (20%).

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje).

Politický vývoj Kamerunu sa na rozdiel od mnohých afrických krajín vyznačuje značnou stabilitou. Prvých 22 rokov (1960 - 1982) stál v jeho čele Ahmadou Ahidjo, v ktorého vláde sedeli zástupcovia väčšiny významných etnických skupín. Hoci režim v tomto období nebol demokratický (od roku 1966 tu vládla jediná povolená strana), nie je považovaný za príliš represívny a pozitívne je hodnotená najmä jeho stabilita. Po opustení prezidentského postu zo zdravotných dôvodov Ahidja v roku 1982 vystriedal Paul Biya.

Biya vniesol do politiky značné zmeny a od roku 1985 zaviedol vnútrostranícku konkurenciu vo voľbách, hoci len v rámci jedinej, vládnucej strany. Týmto relatívne demokratickým krokom zámerne oslabil nižšie pozície mocenského rebríčka vzájomnou konkurenciou[1]. Začal ekonomicky a politicky uprednostňovať príslušníkov svojho vlastného etnika Beti/Bulu[2], čo podnietilo súperenie jednotlivých klanov o možnosť ovládanie štátnych podnikov.

Demokratizačná vlna na prelome 80. a 90. rokov znamenal pre Kamerun množstvo protestov, ktorým však Biyov režim vďaka dostatočnej ekonomickej a politickej sile odolal. Kombináciou ústupkov a následných represií, no najmä narýchlo zorganizovanými voľbami umlčal opozíciu, ktorá na ne nebola pripravená. V prezidentských voľbách v roku 1992 tak Biya podľa očakávaní zvíťazil[3] a jeho udržaniu pri moci napomohla i nejednotná opozícia, ktorá voľby v roku 1992 voľby bojkotovala.

V roku 2003 vláda zakročila proti nezávislým médiám, ktorých počet po roku 2000 výrazne stúpol. Účelový krok mal umlčať hlasy opozície pred blížiacimi sa voľbami[4] a tej sa napokon ani nepodarilo dohodnúť a do prezidentských volieb postaviť protikandidáta Biyovi. Pretrvávajúca nejednotnosť opozície, rozdelenie krajiny na frankofónnu a anglofónnu (trvale marginalizovanú) časť a rozpory medzi etnickými skupinami dlhodobo destabilizujú krajinu. Politická zmena by však priniesla skôr iba zmenu dominantnej skupiny obyvateľstva, než principiálnu zmenu pomerov v krajine.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárska výkonnosť klesá a iba medzi rokmi 1991 a 1997 kleslo HDP na hlavu o 200 USD na 600 USD. Dve tretiny pracujúcich je zamestnaných v poľnohospodárstve a vyváža sa hlavne ropa a poľnohospodárske produkty. Dováža sa spotrebný tovar, predovšetkým z európskych frankofónnych štátov.

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Provincie Kamerunu
Názov provincie (fr./ang.) Sídlo správy Rozloha Počet obyvateľov (2007)
Adamaoua/Adamawa Ngaoundéré 63 691 838 689
Est/East Bertoua 109 011 875 949
Ouest/West Bafoussam 13 872 2 269 136
Littoral Douala 20 239 2 294 540
Nord/North Garoua 65 576 1 409 445
Extrême-Nord/Extreme North Maroua 34 246 3 142 883
Nord-Ouest/Northwest Bamenda 17 810 2 095 538
Centre (Kamerun) Yaoundé 68 926 2 797 212
Sud-Ouest/Southwest Buea 24 471 1 419 269
Sud/South Ebolowa 47 110 633 082

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Douala - 2,5 mil. obyv.
  • Yaoundé - 1,5 mil. obyv. - hlavné mesto
  • Garoua - 160 000 obyv.
  • Maroua - 140 000 obyv.
  • Baffoussam - 120 000 obyv.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratton, Michael; van de Walle, Nicolas. Democratic Experiments in Africa: Regime Transitions in Comparative Perspective. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. ISBN 0-521-55612-0. Str. 71-77.
  2. Le Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 171.
  3. Le Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 257.
  4. Africa South of the Sahara 2006. 35th Edition. London: Europa Publications, 2005. Str. 188.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kamerun na českej Wikipédii.