Austrália (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Austrálsky zväz
Vlajka Austrálie Znak Austrálie
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Advance Australia Fair
AUS orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý The Commonwealth of Australia
 • krátky Australia
Hlavné mesto Canberra
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Sydney
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
generálny guvernér
parlamentná konštitučná monarchia
kráľovná Alžbeta II.
Tony Abbott
Peter Cosgrove
Vznik oddelenie od Spoj. kr.:
1. január 1901 (Constitution Act)
3. marec 1986 (Australia Act)
Susedia -
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
7 692 030 km² (6.)  
1 km² (1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2014)
 
24 600 856 (52.)
22 600 856

3/km² (cca 191.)
Mena austrálsky dolár (= 100 centov) ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8 až +10)
(UTC+8 až +11)
Medzinárodný kód AUS / AU
Medzinárodná poznávacia značka AUS
Internetová doména .au
Smerové telefónne číslo +61
Gramotnosť: 99%
Mapa Austrálie

Austrália (z lat. terra australis = južná zem), dlhý tvar Austrálsky zväz, je štát v Austrálii a Oceánii. Rozlohou je Austrália šiestou najväčšou krajinou na svete a jedinou krajina, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zväz zahŕňa aj niekoľko menších ostrovov, z ktorých najväčším je Tasmánia. Austrália je federáciou (je zložená zo šiestich štátov a niekoľkých teritórií). Formou vlády je konštitučnou monarchiou.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Morskými susedmi Austrálie sú Indonézia, Východný Timor, Papua-Nová Guinea na severe, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy a francúzske závislé územie Nová Kaledónia na severovýchode a Nový Zéland na juhovýchode. Najkratšia vzdialenosť medzi pevninou Papuy-Novej Guiney a Austráliou je približne 150 kilometrov. Austrálsky ostrov Boigu sa však nachádza len 5 kilometrov od pevniny Papuy-Novej Guiney, čo viedlo k zložitej dohode o hranici, aby mohli byť vodné trasy využívané obyvateľmi oboch krajín. Je tam subtropické, tropické a mierne podnebie.

Najdlhším a najvyšším pohorím Austrálie sú Veľké predelové vrchy, ktoré sa tiahnu pozdĺž východného pobrežia štátu. Najvyšším vrchom Austrálie je Kościuszkov vrch (2 228 m), ktorý leží v Snežných vrchoch (podcelok Austrálskych Álp a Veľkých predelových vrchov) na juhovýchode štátu.

Najnižší bod a zároveň najväčšie jazero Austrálie je slané Eyrovo jazero.

Štáty a teritóriá[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália sa skladá zo šiestich federálnych štátov a dvoch teritórií. Štátmi Austrálskeho zväzu sú:

Najdôležitejšími teritóriami sú Severné teritórium (hlavné mesto Darwin) a Teritórium austrálskeho hlavného mesta (hlavné mesto Canberra). Hlavné mesto Canberra vzniklo na základe federálnej dohody ako kompromis medzi dvoma najväčšími austrálskymi mestami – Sydney a Melbourne.

Všetky štáty majú vlastné dvojkomorové parlamenty, okrem Queenslandu a oboch spomenutých teritórií, ktoré majú jednokomorový parlament. Medzi právomoci štátnych parlamentov patrí výber daní a legislatíva v rôznych oblastiach, do ich pôsobnosti patrí tiež napr. súdnictvo a regulácia vzdelávania.

Austrália má tiež niekoľko zámorských území:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Austrálie

Austrália bola nepretržite obývaná už približne pred 50-tisíc rokmi. Pôvodnými obyvateľmi Austrálie sú domorodí obyvatelia (aborigéni) a ostrovania z Torreskej úžiny. Východná Austrália bola zámorským územím Veľkej Británie od roku 1770 a oficiálne vyhlásenou britskou kolóniou 26. januára 1788. Postupne, vďaka nárastu počtu obyvateľstva a preskúmaniu stále rozsiahlejších území, bolo vytvorených šesť kráľovských kolónií. 1. januára 1901 sa kolónie dohodli na vytvorení federácie a bol vytvorený Austrálsky zväz. Austrálsky zväz je od počiatkov stabilným demokratickým štátom a súčasťou (britského) Spoločenstva národov.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britská kráľovná Alžbeta II., ktorú v krajine zastupuje generálna guvernérka Quentin Bryce. Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Austrália je odvodené z latinského australis, čo znamená južný a pochádza z povestí z 2. storočia o „neznámej južnej zemi“ (v latinčine terra australis incognita). Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval krajinu Terra Australis, čo bolo neskôr skrátené do dnešnej podoby. Predtým, počas objaviteľských ciest holandských moreplavcov, niesla krajina názov Nova Holandicus, teda Nové Holandsko.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]