John Howard

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Howard
John Howard
austrálsky politik, predseda vlády

Narodenie 26. júl 1939 (75 rokov)
Sydney, Austrália (štát)

John Winston Howard (* 26. júl 1939, Sydney) je austrálsky politik a bývalý dlhoročný predseda vlády Austrálie.

V rokoch 1977-1983 bol ministrom financií a v rokoch 1985-1989 bol predsedom Liberálnej strany. Za predsedu strany bol opäť zvolený v roku 1995 a 2. marca 1996 porazil vo voľbách Paula Keatinga, dovtedajšieho premiéra z Labouristickej strany. Howardov kabinet bol znovuzvolený v rokoch 1998, 2001 a 2004, čo je najúspešnejší volebný výsledok od dôb sira Roberta Menziesa. Po víťazstve v roku 2004 Howard kontroloval až do novembra 2007 obe komory austrálskeho parlamentu. V novembri 2007 po prehratých parlamentných voľbách ho na čele vlády nahradil Kevin Rudd.

Životopis a politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Howard vyrástol v Sydney. Prostredné meno dostal po britskom štátnikovi Winstonovi Churchillovi. Howardov otec a dedo obaja bojovali v prvej svetovej vojne. Na predmestí Sydney Howardovci vlastnili benzínovú pumpu, kde John ako chlapec pracoval. Vyštudoval právo na University of Sydney. V roku 1957 sa stal členom Liberálnej strany.

Howard žil v rodičovskom dome až do roku 1971, keď sa oženil s Janette Parkerovou, s ktorou má tri deti.

Po univerzite niekoľko rokov pracoval v advokácii, až kým bol v roku 1974 zvolený do austrálskeho parlamentu. Od decembra 1975 bol v kabinete Malcolma Frasera ministrom obchodu a od decembra 1977 bol ministrom financií. V apríli 1982 sa stal podpredsedom strany.

Howard ako minister financií bol neoliberál a racionalista. Presadzoval zníženie daní pre občanov i podniky, zníženie výdajov štátneho rozpočtu, zrušenie centralizovaných dohôd o mzdách, zrušenie povinného členstva v odboroch, privatizáciu štátom vlastnených podnikov.

Od roku 1983, keď sa predsedom vlády stal Bob Hawke, bol Howard s liberálmi v opozícii. Až v roku 1996 sa mu podarilo doviesť Liberálnu stranu k víťazstvu v parlamentných voľbách. V tom čase mal 56 rokov. Po nástupe k vláde Howard radikálne zoškrtal štátne výdaje, a mimo iného zaviedol aj systém „práca za podporu“, ktorý vyžadoval, aby si žiadatelia časť podpory v nezamestnanosti odpracovali. Počas prvého funkčného obdobia dosahovala austrálska ekonomika nebývalú konjunktúru a štátny rozpočet sa končil vysokým prebytkom.

V roku 1996 Martin Bryant v Port Arthur v Tasmánii zastrelil 35 ľudí. Howardovou odpoveďou na masakru bol úplný zákaz držania poloautomatických zbraní a odkúpenie týchto zbraní od ich majiteľov vládou.

Howard vyhral nasledujúce voľby v roku 1998 a počas druhého funkčného obdobia sa zasadil o stabilizáciu situácie vo Východnom Timore, ktorého obyvatelia sa v referende rozhodli pre nezávislosť od Indonézie. Počas druhého volebného obdobia tiež zásadne zmenil daňový systém, keď zaviedol daň za tovary a služby (goods and services tax - GST), ekvivalent dane z pridanej hodnoty.

Vo volebnej kampani v novembri 2001 dominovali otázky bezpečnosti krajiny, keďže bolo krátko po útokoch z 11. septembra v Spojených štátoch. Howard opäť voľby vyhral, zasadiac sa o sprísnenú legislatívu ochrany hraníc a zložitejšie podmienky udeľovania víz pre utečencov. V októbri 2002 pri sérii výbuchov na indonézskom ostrove Bali, tradičnej dovolenkovej destinácii Austrálčanov, zomrelo 202 ľudí, z toho 88 z Austrálie. Po tomto nešťastí Howard ešte zosilnil dôraz vlády na národnú bezpečnosť.

V roku 2003 Howard rozhodol o vyslaní austrálskych vojakov do Iraku, čo bolo rozhodnutie, ktoré do značnej miery polarizovalo austrálsku spoločnosť. Proti Howardovi a vojne v Iraku sa konali masové demonštrácie, najväčšie od skončenia Vietnamskej vojny.

Nasledujúce voľby z októbra 2004 Howard opäť vyhral, aj najmä podpore z radov zvyčajných voličov labouristov, po tom, čo sľúbil zvýšenie výdajov na zdravotníctvo, školstvo, rodinné prídavky a podporu malých podnikov, čo bola tradičná doména ľavičiarskej rétoriky. Voľby však Howardovi priniesli nielen víťazstvo v dolnej komore parlamentu, ale po prvý raz od roku 1977 získala vládnuca strana i kontrolu nad senátom. To umožnilo Howardovi prijať niekoľko zákonov, ktoré boli dovtedy v Senáte nepriechodné - najmä privatizáciu nadpolovičného podielu v telekomunikačnej spoločnosti Telstra (bývalý Telecom Australia), reformu zákonníka práce a reformu študijných odborov (zrušenie povinného členstva a teda aj poplatkov).

Howard odišiel z aktívnej politiky po prehraných voľbách v novembri 2007, keď za porážku Liberálnej strany labouristami prevzal plnú politickú zodpovednosť. Na čele austrálskej vlády ho vystriedal Kevin Rudd.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy (v angličtine)[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia vlád Austrálie Flag of Australia.svg
Barton | Deakin | Watson | Reid | Fisher | Cook | Hughes | Bruce | Scullin | Lyons | Page | Menzies | Fadden | Curtin | Forde | Chifley | Holt | McEwen | Gorton | McMahon | Whitlam | Fraser | Hawke | Keating | Howard | Rudd | Gillardová