Budhizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budha
Modlitebné mlynčeky
Symbol Dharma-čakry

Budhizmus (-kodifikovaný tvar podľa PSP a KSSJ; nekodifikovaný tvar: buddhizmus[1]) je náboženstvofilozofický systém, ktoré sa zakladá na učení Siddhárthu Gautamau, úctivo zvaného Buddha („Prebudený“), ktorý pôsobil v 6. – 5. storočí pred Kr. na severovýchode dnešnej Indie.

Ide o jedno z najrozšírenejších svetových nábožensko-filozofických hnutí, ktoré vyznáva 300 – 500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Kórei, Thajsku, TibeteVietname.

Siddhártha Gautama Buddha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a polomŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Vtedy si uvedomil, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.

Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu.

Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie. Stvoriteľ Budhizmu bol Budha.

Budhistické učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budhistické učenie alebo inak dharma ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi zmyslovými pôžitkami a asketizmom.

Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.

Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je „Cesta“ (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.

Budhovo učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené pravdy:

1. existuje utrpenie
2. utrpenie má príčinu
3. utrpenie možno ukončiť
4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia

Existuje utrpenie[upraviť | upraviť zdroj]

Utrpením je narodenie i staroba, choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a človek je súhrn prebiehajúcich pochodov – dhammov (v sanskrite: dharma). Podstatu jedinca tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.

Utrpenie má príčinu[upraviť | upraviť zdroj]

Konkrétne: vzniká z našej žiadostivosti, chcenia, túžob a z nášho odporu, odmietania a latentnosti voči javom, osobám, veciam v našom okolí, ktoré vnímame našimi piatimi zmyslami a našou mysľou (v buddhizme je myseľ našim šiestym zmyslom).

Utrpenie možno ukončiť[upraviť | upraviť zdroj]

Čiže odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl.

Existuje cesta k ukončeniu utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest. Najpoužívanejším rozdelením je:

1. cesta nahromadenia
2. cesta spojenia
3. cesta vhľadu
4. cesta meditácie (osemdielna cesta)
5. cesta meditácie

Cesta nahromadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti. Malá pozostáva z pozorovania tela, pocitov mysle a javov. Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“ Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“

Cesta spojenia[upraviť | upraviť zdroj]

Originálny verš z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza:„Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“

Cesta vhľadu[upraviť | upraviť zdroj]

V mahájáne prechádza 16 aspektov do jednej sústredenej samádhi, pretože rozpoznanie základnej prázdnoty sa nedá deliť na jednotlivé aspekty.

Cesta k oslobodeniu, osvieteniu život podľa osemdielnej cesty - Dharma[upraviť | upraviť zdroj]

  1. správne názory – znamená že rozumieme, prečo spočívame v meditačnej vyrovnanosti, rozlišujeme relatívnu a absolútnu pravdu
  2. správne porozumenie – vieme čo máme povedať a ako sa máme správať, rozpoznávame podstatu mysle
  3. správna reč – vieme čo môžeme ostatným povedať alebo ako sa pred nimi môžeme vyjadrovať, vždy máme správnu motiváciu
  4. správne konanie – zastavíme každý druh negativity
  5. správny životný štýl – praktizujeme čisté chovanie sa, neklameme, nekradneme, atď., zažívame zmyslové vnímanie ako čisté
  6. správne úsilie – vieme čoho sa musíme vzdať a vieme k tomu použiť vždy ten správny prostriedok
  7. správna pozornosť – nezabúdame na objekt koncentrácie, zostávame v samádhi a veci analyzujeme tým správnym spôsobom
  8. správna meditačná koncentrácia (samádhi) – prekonávame špecifické prekážky a praktizujeme správnu koncentráciu.

Znamená zrealizovanie absolútneho stavu buddhu.

Podstatou Budhovho učenia je teda zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie/iluzórnosti "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia. Na otázku čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú".

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „buddhizmus“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0932-4 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Budhizmus
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budhizmus
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Budhizmus

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Budhovo učenie
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Budhizmus