Vadžrajána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vadžrajána (ďalšie názvy pozri nižšie) je jeden z hlavných smerov budhizmu. Sú to učenia, ktoré Budha Šákjamuni podľa tradície odovzdal predovšetkým v indickom Vaišálí žiakom, ktorí ho videli ako zrkadlo vlastnej mysle a stav budhu nepokladali za niečo vonkajšie. Základom pre učenia Vadžrajány sú učenia veľkého voza (mahájány). Je to cesta jogovej metódy budhizmu, ktorá sa v Indii rozšírila v 5. stor.10. stor.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Vadžrajána (písmom dévanágarí: वज्रयान) je sanskritský slovný kmeň, sanskritský nominatív znie vadžrajánam; doslovný význam je: "nezničiteľné vozidlo", "hromové vozidlo" alebo "diamantová cesta". Ďalšie názvy sú: vadžrajánový budhizmus, tantrajána(m), cesta tajnej mantry, mantrajána(m), mantramahájána(m), phalajána(m), diamantová cesta, diamantový voz, diamantové vozidlo, hromové vozidlo. Cudzojazyčné názvy sú: po tibetsky rdo rje theg pa, čín. 金剛乘 (pchin-jin: jīngāng chéng; slov. prepis: ťin-kang čcheng), a jap. 金剛乗 - kongódžó.

Rozšírenie a školy[upraviť | upraviť zdroj]

Vadžrajána je súčasťou tibetského budhizmu – je jadrom každej z jeho štyroch veľkých škôl (Ňingma, Kagjü, Sakjapa a Gelugpa). Tibetský budhizmus je rozšírený v Tibete, Bhutáne, severnej Indii, Nepále, juhozápadnej a severnej Číne, Mongolsku a niekoľkých častiach Ruska, a to v Burjatsku, Kalmyckej republike, Tuvianskej republike, Chabrovsku, oblasti Čita a v oblasti Amuru. Od konca šesdesiatych rokov 20. storočia sa vadžrajánový budhizmus postupne dostal aj do Európy a Severnej Ameriky.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Obsiahle náuky Budhu Šákjamuniho, ktorých je podľa tradície 84000, sa zvyčajne delia na štyri skupiny po 21000. Sú to:

  • vinaja – pravidlá kláštorného života a zásady správania sa pre mníchov a mníšky, v tejto sekcii sú obsiahnuté aj anekdoty zo života Budhu.
  • sútra – prednášky a poučenia Budhu a jeho blízkych žiakov na rôzne témy.
  • abhidharma – učenia o javoch, sú založené na matriciach, krátkych výrokoch Budhu na danú tému a sú doplnené komentármi neskorších budhistických učencov. Zahŕňajú meditačné techniky. Rozbor a kategorizáciu mentálnych i fyzikálnych javov ako aj vysvetlenia ohľadom mechanizmov ich fungovania.

Tibeťania tieto prvé tri úrovne učení kvôli všeobecnému prehľadu väčšinou zahŕňajú pod spoločný názov sútra (tib. mdo, čítaj do), v preklade „vlákno", s významom „vodiaca niť".

Tantra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo tantra(m) (po tibetsky rgyud – čítaj gjü) znamená „tkať" alebo „plynúť". Toto pomenovanie sa vzťahuje na prirodzenosť každej bytosti, kde sa v kontinuu jej mysle striedajú povstávanie myšlienok s nekonceptuálnym stavom, z ktorého vznikajú a v ktorom zanikajú.

O význame slova tantra pozri aj článok budhistický tantrizmus a rozlišovaciu stránku tantra.

Tantra je teda aj označenie pre texty tantrizmu (v našom prípade budhistického tantrizmu, presnejšie vadžrajány) a praktík, ktoré sú v nich opisované. Tantry sa podľa obsahu delia na korenné a vedľajšie, alebo komentárové. Korenná tantra obsahuje všeobecné vysvetlenie k jej jednotlivým témam a komentárové tantry dávajú podrobné vysvetlenia ku kľúčovým bodom jednotlvých tém, o ktorých pojednáva korenná tantra. Napríklad Hévadžratantra je korenná tantra a Mahámudrátilakatantra je jej komentárová tantra.

V rámci tibeto-indickej tradície sa vytvorilo viacero systémov členenia tamtier. Najpoužívanejšie sú dva systémy kategorizácie: podľa tradície starých prekladov – Ňingma a podľa tradície nových prekladov – Sarma. Ňingma klasifikuje tantry do dvoch kategórií [1]:

  • vonkajšie tantry védskeho rituálu, ktoré zahŕňajú tantry triedy kríja, čárja (ubhaja) a joga. Tieto tantry kladú väčší dôraz na vonkajší rituál a menší na vnútornú meditačnú techniku. Keďže ich vonkajšie rituály pripomínajú rituály védskych tradícií, napríklad očistný kúpeľ, obetovanie ohňa a podobne, nazývajú sa aj tantrami védskeho rituálu.
  • vnútorné tantry zahŕňajúce tantry mahájoga, anujoga a atijoga. Tieto tantry kladú dôraz na meditáciu a rituál plní v nich len sekundárnu úlohu.

Sarma, klasifikuje tantry na nižšie, ktoré zodpovedajú trom triedam vonkajšej tantry ňingmy a vyššie – anuttarajogatantry, ktoré zodpovedajú mahajógatantre.

Charakteristika vadžrajány[upraviť | upraviť zdroj]

Vadžrajána tvrdí, že poskytuje urýchlenú cestu k osvieteniu. To je dosiahnuté použitím tantrických metód. Kým prax malej cesty a veľkej cesty môže viesť k dosiahnutiu osvietenia v priebehu niekoľkých kalp, tvrdí sa, že prax Vadžrajány vedie k tomuto výsledku za kratší čas, dokonca je to možné v priebehu jedného života. Budhisti Vadžrajány pritom netvrdia, že malá cesta a veľká cesta nie sú správne – v podstate sú učenia týchto tradícií považované za základy, na ktorých stavajú učenia Vadžrajány.

Metóda tantry je založená na náhľade, že naša vízia (tib. snang), teda náš spôsob prežívania sveta, je nečistý – je znečistený základnou nevedomosťou a piatimi z nej plynúcimi vášňami. Tieto sú zdrojom našej cyklickej existencie – sansáry, ktorá je plná utrpenia. Naproti tomu stav budhu – nirvána je čistou víziou, lebo už nie je znečistená piatimi vášňami, ale je nadaná piatimi múdrosťami. Esencia základnej nevedomosti a jej piatich vášní je rovnaká ako je u prvotnej múdrosti (tib.ye shes) a jej piatich aspektov. Preto je možné najprv nečistú víziu pretransformovať na čistú a v konečnom dôsledku prekročiť dualitu čistej a nečistej vízie a dosiahnuť tak osvietenie.

Na tento účel slúži aplikácia meditačných techník, ktoré sa opierajú o:

  • vizualizáciu meditačného božstva (tib. yi dam lha) a jeho paláca – mandaly ako adeptovho vlastného čistého prebudeného buddhovského tela. Toto meditačné božstvo,

ale nemá nič spoločné so svetskými, či nadsvetskými bohmi náboženstiev, ide čiste o meditačnú metódu. Jidamové božstvo tak nie je niečim vonkajším ale je vyjadrením vlastného prebudeného stavu meditujúceho.

  • recitáciu mantry ako adeptovej vlastnej prebudenej reči.
  • meditáciu v nekonceptuálnom stave bdelého vedomia poza dualitu ako adeptovej prebudenej mysle.

Tieto metódy sú spoločné ako nižším, tak aj vyšším tantrám, špecifické metódy anuttarajoga a mahájoga tantier možno kategorizovať na dva prístupy, a to na cestu metód, cestu vhľadu. Cesta metód sa opiera predovšetkým o "schválne konanie" (tib. brtul zhugs spyod pa) a aplikáciu praxe energetických kanálov, vetrov a esenciálnych kvapiek (tib. rtsa rlung thig le). Cesta vhľadu sa opiera o meditáciu v stave poza dualistické koncepty.

Esenciálnou metódou vadžrajány je prax gurujogy, kde sa adept identifikuje s prebudemým stavom učiteľa (san. guru, tib. lama) Výsledkom je trvalý stav osvietenia.