Hínajána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hínajána (- sanskritský kmeň - písmom dévanagárarí हीनयान - doslova: malé vozidlo alebo malá cesta; sanskritský nominatív: hínajánam; iné názvy: hínajánový/južný/starší/starý/raný budhizmus, malé vozidlo, malá cesta, malý voz, nekodifikované tvary: hínajánový/južný/starší/starý/raný buddhizmus) je smer budhizmu, ktorý sa rozšíril na juh a juhovýchod od Indie, učenie thérov, čiže starších alebo bezprostredných Budhových žiakov. Jeho kanonickým textom je Pálijský kánon. Doktrinálny konflikt je základnou dimenziou systému. Hlavnými školami hinajány sú théraváda a sarvástiváda.

V systéme hínajány existuje základná dichotómia medzi chudobnou a bohatou tradíciou, medzi tendenciou antropickou a tendenciou transcedentálnou. Prvá zdôrazňuje ľudskú dimenziu zakladateľa, druhá jeho božskú dimenziu.

Prvá schizma v budhizme (medzi stháviravádou a mahásanghou) sa odohrala v Pátaliputre na treťom koncile okolo roku 250 pred Kr. Jadrom sporu bola kvalita arhatu, jeho nepoškvrnenosť alebo vystavenosť poškvrneniu.

V južnom budhizme sa pluralistické filozofické systémy pokušali racionálne uchopiť skutočnosť. Teória poznania hínajány je sčasti realistická, sčasti skeptická.


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.