Pálijský kánon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pálijský kánon alebo (menej často) Pálíjský kánon alebo Palijský kánon je najznámejšia verzia súboru budhistických posvätných textov Tripitaka.

Texty sa po Budhovej smrti predávali ústne, okolo roku 30 pred Kr. boli prvýkrát zapísané na Srí Lanke. Sú napísané v jazyku pálí a tvoria kánon školy théraváda. Mnoho spisov Pálijského kánonu sa často s menšími rozdielmi nachádza aj v kánonoch iných budhistických škôl zapísaných v sanskrite, čínštine, alebo iných jazykoch.

Niekedy sa spolu s Pálijským kánonom uvádzajú aj post-kánonické pálijské texty, ktoré prísne vzaté nie sú jeho súčasťou, ale sú dôležité pre théravádovú tradíciu. Sú to napríklad komentáre, hlavne od Buddhaghósu, Buddhadattu a Dhammapalu, alebo spis Milindapaňha (Milindove otázky), v ktorom spolu diskutujú mních Nagasena a kráľ Menandros/Milinda, vládca helénistického grécko-baktrijského kráľovstva, ktoré sa v 2. storočí pred Kr. rozkladalo na území dnešného Afganistanu.

Delenie Pálijského kánonu[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]