Staroba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stará žena drieme, Nicolaes Maes (1656).

Staroba je etapa vývinu organizmu. Väčšinou sa chápe v súvislosti s človekom s jeho dlhým vekom. Vo filozofii a náboženstve je často tematizovaná ako zlo.

Začína podla osobných dispozícií a životosprávy. Prejavuje sa ochabovánim jednotlivých funkčných sústav. Sprevádzajú ho zmeny v obehovej sústave. Prebieha optimálne ako "aktívna staroba"

So starobou sú spojené aj viaceré ochorenia a príznaky. Objavujú sa psychické (senilita, demencia) a fyzické problémy.

Názory na starnutie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aristoteles: Starnutie je spôsobované stratou vrodeného ľudského tepla.[1]
  • Claudius Galénos: Starnutie sa značne líši podľa rôznych osôb. Starnúci človek by ma vyhľadávať telesné cvičenia, striedmo jesť, dostatočne spať a starať sa o pravidelnú stolicu. Starnutie je proces, ktorý prebieha po celý život.[1]
  • Platon: Starnutie je vo svojej kvalite ovplyvňované spôsobom života v strednom veku. Ľudia, ktorí sa dokážu dobre adaptovať a sú dobrej mysle, sa aj lepšie vysporiadajú so starnutím a starobou.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.