Demencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Demencia je získané chorobné oslabenie rozumových schopností.

Pojem demencia pochádza z latinského „de mentia", čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume, niečo čo prišlo o myseľ“. Označuje duševnú poruchu, ktorá je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií. Postihnutie kognitívnych funkcií v dôsledku ich nedostatočného vývoja sa nazýva mentálna retardácia. Vo väčšine prípadov demencií je najprv  postihnutá pamäť. Postupne sa rozvíja porucha logického uvažovania, exekutívnych funkcií, orientácie, až dochádza k ťažkej deteriorácii intelektu. Postihnuté ale sú aj nekognitívne funkcie. Typické sú poruchy emotivity. Dochádza k výskytu patických nálad, zhoršuje sa emočná stabilita, emotivita je oploštelá, v pokročilých štádiách ochorenia dochádza k strate vyšších citov. Pacienti s demenciou môžu byť agresívni, prestávajú dodržiavať spoločenské konvencie. Tieto príznaky sa označujú ako behaviorálna a psychiatrická symptomatológia demencie (Behavioral and Psychological Symptoms of Dementia – BPSD). Demencie tak vo svojom dôsledku vedú k ťažkému úpadku osobnosti, kedy postihnutý jedinec nie je schopný vykonávať bežnú dennú rutinu a je odkázaný na starostlivosť rodiny alebo profesionálov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Už okolo 2000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania (považujúci za sídlo mentálneho života srdce a bránicu) všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície.

V stredoveku sa nevenovalo demencii veľa pozornosti. Ešte v 18. storočí sa slovom „demencia" označovali všetky duševné poruchy bez rozdielu. Filip Pinel začal pojem používať pre označenie rôznych chorôb spojených s deterioráciou pamäti a Jean Etienne Esquirol neskôr rozlíšil vrodenú „idiociu“ a získanú demenciu. Demenciu opísal ako chorobu mozgu (centrum duševného života sa už presunulo do mozgu) „charakterizovanú zhoršením súcitnosti, inteligencie a vôle.“ S prácou Paula Eugena Bleuera sa pojem ustálil na označenie stavu, ktorý znamená stratu poznávacích, emocionálnych a sociálnych schopností.

Predpoklad,že demencia je normálna súčasť starnutia ale pretrval až do 20. storočia. Neuvažovalo sa o tom, že by príčinou tohto stavu mohlo byť ochorenie, respektíve skupina ochorení.[1] Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak starnutie neznamená byť dementný.[2]

Klinický obraz [upraviť | upraviť zdroj]

Dušek a Večeřová charakterizujú klinický obraz demencie:[3]

  • Poruchy pamäti
  • Poruchy úsudku a myslenia (poruchy kognitívnych funkcií)
  • Poruchy orientácie až výskyt delírií
  • Poruchy emotivity (labilita, podráždenosť, apatia)
  • Poruchy spoločenských konvencií

Hoschl (tamtiež) uvádza rozdiel medzi demenciou ako symptómom a demenciou ako syndrómom:

  • Demencia ako symptóm označuje úbytok intelektu, ktorý nastal z najrôznejších príčin vo veku vyššom ako 3-4 roky.
  • Demencia ako syndróm zahŕňa okrem postihnutia intelektu ďalšie príznaky ako poruchy pamäti, myslenia, orientácie, emócií, správania a iné. K podstatným príznakom syndrómu demencie náležia príznaky základné a vedľajšie. Medzi základné príznaky zahŕňame poruchu intelektu a poruchu pamäti, orientácie, myslenia, narušenú schopnosť učenia a poruchy úsudku. K vedľajším symptómom patrí citová plochosť alebo nestálosť, patické nálady, zníženie etických a morálnych noriem (defekt vyšších citov), zmenšená schopnosť samostatného rozhodovania a zvýraznenie premorbidných rysov osobnosti.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina demencií je liečbou len veľmi ťažko ovplyvniteľná, záleží však na druhu a rozsahu poškodenia. U demencií sa môže jednať o poškodenie celkové, alebo čiastočné – ostrovčekovité, parciálne). Demencia sa obvykle rozvíja postupne; prehlbuje sa úbytok intelektových schopností, ktorý je obvykle ireverzibilný a progredientný. Avšak v prípade, že sa demencia rozvinula na podklade jednorazového poškodenia mozgu, alebo bol vyvolávajúci chorobný proces zastavený, demencia sa môže upraviť.

Etiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Etiológia demencií je rozmanitá. Degradáciu intelektových schopností môžu spôsobiť atrofické zmeny mozgu, vaskulárne zmeny, metabolické alebo posttraumatické poškodenia, vplyvy toxické, expanzívne vnútrolebečné procesy (tumory, hydrocefalus) a ďalšie. Demencia je vždy spôsobená organickými príčinami. Ak je príčina demencie psychogénna alebo spôsobená inou duševnou poruchou, hovoríme o pseudodemencii. Tá sa najčastejšie vyskytuje s depresívnou poruchou, alebo sa jedná o prejav účelovej reaktivity človeka, vyplývajúcej z ťaživej situácie (väzba, výkon trestu, vojna).[2]

Typy demencií[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe etiológie a klinického obrazu rozlišuje Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a pridružených zdravotných problémov MKCh-10 niekoľko druhov demencií, ktoré radí do diagnostickej skupiny F00-09: Organické duševné poruchy, vrátane symptomatických. Skupina zahŕňa celú škálu duševných porúch zoskupených na základe spoločnej dokázateľnej príčiny, ktorá je v chorobe, úraze alebo inom poškodení mozgu vedúcom k mozgovej dysfunkcii. Porucha funkcie môže byť primárna, ako je to pri chorobách, poraneniach a poškodeniach postihujúcich priamo a výlučne mozog; alebo je sekundárna, ako pri systémových chorobách a poruchách, pri ktorých je mozog len jeden z viacerých postihnutých orgánov alebo systémov.

Demencia (F00 - F03) je syndróm zapríčinený chorobou mozgu, zvyčajne chronickou alebo progresívnou, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku.[4] Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa objavuje pri Alzheimerovej chorobe, pri cerebrovaskulárnej chorobe a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.

F00* DEMENCIA PRI ALZHEIMEROVEJ CHOROBE (G30.-†) - Alzheimerova choroba je primárna degeneratívna choroba mozgu neznámej etiológie s charakteristickými neuropatologickými a neurochemickými črtami. Choroba sa začína nenápadne a pomaly, ale neprestajne sa vyvíja počas viac rokov.

  • F00.0* - Demencia pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom (G30.0†) - demencia pri Alzheimerovej chorobe so vznikom pred 65. rokom s relatívne rýchlo sa zhoršujúcim priebehom a výraznými poruchami kôrových funkcií.
    • Alzheimerova choroba, 2. typ
    • Presenilná demencia Alzheimerovho typu
    • Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu s presenilným nástupom
  • F00.1* - Demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom (G30.1†) - demencia pri Alzheimerovej chorobe so začiatkom po 65. roku, zvyčajne koncom 70. tich rokov alebo neskôr, s pomalým postupom a s poruchou pamäti ako hlavnou črtou.
    • Alzheimerova choroba, 1. typ
    • Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu so začiatkom v séniu
    • Senilná demencia Alzheimerovho typu
  • F00.2* - Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ (G30.8†)
    • Atypická demencia Alzheimerovho typu
  • F00.9* - Nešpecifikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe (G30.9†)

F01 VASKULÁRNA DEMENCIA - cievna demencia je dôsledkom infarktovania mozgu zavineného vaskulárnou chorobou vrátane hypertenznej cerebrovaskulárnej choroby. Infarkty sú zvyčajne malé, ale majú kumulatívny účinok. Začiatok je zvyčajne vo vyššom veku. Zahŕňa artériosklerotickú demenciu.

  • F01.0 - Vaskulárna demencia s akútnym začiatkom - zvyčajne sa vyvíja rýchlo po sérii porážok či už na podklade mozgovej trombózy, embólie alebo krvácania. V zriedkavých prípadoch ju môže

zapríčiniť jediné masívne krvácanie.

  • F01.1 - Multiinfarktová demencia - má postupnejší začiatok, po viacerých prechodných ischemických epizódach a následnom nakopení lakún v mozgovom parenchýme.
    • Prevažne kôrová demencia
  • F01.2 - Subkortikálna vaskulárna demencia - zahŕňa prípady s anamnézou hypertenzie a ohniskami ischemického rozrušenia v hĺbkovej bielej hmote mozgových hemisfér. Mozgová kôra je zvyčajne zachovaná, čo kontrastuje s klinickým obrazom, ktorý sa môže veľmi podobať obrazu demencie pri Alzheimerovej chorobe.
  • F01.3 - Zmiešaná kortikálna a subkortikálna cievna demencia
  • F01.8 - Iná cievna demencia
  • F01.9 - Nešpecifikovaná cievna demencia

F02 DEMENCIA PRI INÝCH CHOROBÁCH ZATRIEDENÝCH INDE - prípady demencie zavinené alebo pravdepodobne zavinené inými príčinami ako Alzheimerova choroba alebo cerebrovaskulárna choroba. Môže sa začať kedykoľvek v živote, ale iba zriedka v starobe.

  • F02.0* - Demencia pri Pickovej chorobe (G31.0†) - progresívna demencia so začiatkom v strednom veku, charakterizovaná skorými, pomaly postupujúcimi zmenami povahy a sociálnym zlyhávaním s následným zhoršením intelektu,pamäťových a jazykových funkcií, s apatiou, eufóriou a niekedy s extrapyramídovými príznakmi.
  • F02.1* - Demencia pri Creuzfeldovej-Jakobovej chorobe (A81.0†) - progresívna demencia s rozsiahlymi neurologickými príznakmi v dôsledku špecifických neuropatologických zmien, ktorých predpokladanou príčinou je prenosný pôvodca. Vzniká prevažne v strednom alebo vyššom veku, ale môže sa vyskytnúť kedykoľvek v dospelosti. Priebeh je subakútny, smrteľný počas jedného až dvoch rokov.
  • F02.2* - Demencia pri Huntingtonovej chorobe (G10†) - demencia vzniká ako súčasť rozsiahlej degenerácie mozgu. Choroba sa prenáša jediným autozómne dominantným génom. Príznaky sa typicky zjavujú v tretej a štvrtej dekáde. Progresia je pomalá, smrť nastáva zvyčajne počas 10 -15 rokov.
    • Demencia pri Huntingtonovej chorei
  • F02.3* - Demencia pri Parkinsonovej chorobe (G20†) - demencia vznikajúca v priebehu rozvinutej Parkinsonovej choroby. Dosiaľ sa neukázali nijaké odlišujúce klinické znaky.
    • Demencia pri
      • paralysis agitans
      • parkinsonizme
  • F02.4* - Demencia pri chorobe vyvolanej vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti HIV - demencia, ktorá vznikla v priebehu choroby HIV bez inej súbežnej choroby, okrem infekcie HIV, ktorá by mohla vysvetliť klinické príznaky.
  • F02.8* - Demencia pri iných špecifikovaných chorobách zatriedených inde

F03 NEŠPECIFIKOVANÁ DEMENCIA

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jirák, R., & Holmerová, I. (2009). Demence a jiné poruchy paměti. Grada Publishing as.
  2. a b Hoschl, C., Libiger, J., & Švestka, J. (2002). Psychiatrie. Tigis.
  3. Dušek, K., & Večeřová-Procházková, A. (2010). Diagnostika a terapie duševních poruch. Grada Publishing as.
  4. http://www.uzis.cz/cz/mkn/F00-F09.html

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hoschl, C., Libiger, J., & Švestka, J. (2002). Psychiatrie. Tigis.
  • Karel, D., & Alena, V. P. (2010). Diagnostika a terapie duševních poruch. Grada Publishing as.
  • Jirák, R., & Holmerová, I. (2009). Demence a jiné poruchy paměti. Grada Publishing as.
  • [1]