Mozog

O románe Robina Cooka pozri Mozog (román)

ľudský mozog

Ľudský mozog - priečny rez pomocou magnetickej rezonancie (sekvencia "true" IR)

Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je časť centrálneho nervového systému stavovcov. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá ho ochraňuje. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. Skladá sa z vyše 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných buniek.

V užšom zmysle sa mozgom rozumie len koncový mozog.

Mozog človeka

Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.

Pozostáva z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.

Prístredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.

Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Stavba

Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:

• predný mozog v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. prosencephalon):
  • koncový mozog (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. telencephalon) : rozdelený na dve hemisféry
  • medzimozog (lat. diencephalon),
• stredný mozog (lat. mesencephalon),
• zadný mozog v širšom zmysle:
  • zadný mozog v užšom zmysle:
    • mozoček (malý mozog; lat. cerebellum),
    • Varolov most (lat. pons Varoli) a
  • predĺžená miecha (lat. medulla oblongata), ktorá plynule prechádza do miechy.

Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:

• veľký mozog (v širšom zmysle)
• malý mozog (mozoček)
• mozgový kmeň

Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:

• sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá)
• bielu hmotu
• 4 komory (tzv. komorová sústava)
• mozgové cisterny
• subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory)
• cievy mozgu
• mozgovomiechový mok

Vývoj a zrenie mozgu

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:

• prosencephalon (gr. pro - pred, enkefalon - mozog) - základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
  • telencephalon (gr. telos - koniec) - koncový alebo veľký mozog
  • diencephalon (gr. dia - medzi) - medzimozog
• mesencephalon (gr. mesos - stredný) - základ pre stredný mozog
• rhombencephalon (gr. rhombos - kosoštvorec) - základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
  • metencephalon - (gr. met) - Varolov most a mozoček
  • myelencephalon - (gr. myeolos - miecha) - základ predĺženej miechy

Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Mozog
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozog