Varolov most

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gray's Anatomy, obr.681: Rhombencephalon a mesencephalon; pohľad zozadu a z boku. (Varolov most je viditeľný v strede vpravo)

Varolov most alebo Varoliov most (často pons, pons Varolii podľa anatóma menom Costanzo Varolio) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný priečny val. Leží nad predĺženou miechou, pod stredným mozgom a pred mozočkom. Je jednou z častí autonómneho nervového systému a prepája senzorické informácie medzi mozočkom a koncovým mozgom. Niektoré teórie sa domnievajú, že zohráva dôležitú úlohu v tvorbe snov.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Predná stena ponsu leží pred klinovou kosťou. V jej strednej čiare sa nachádza plytký zárez, ktorý spôsobuje priebeh arteria basilaris, a ktorý sa nazýva sulcus basilaris. Bočné okraje ponsu sa stáčajú dozadu k mozočku a vytvárajú masívny párový pedunculus cerebellaris medius, na ktorý sa mozoček obojstranne upína a ktorým doň vedú nervové dráhy z ponsu.

Z Varolovho mosta vystupujú nasledovné hlavové nervy:

Zadná strana mostu plynulo pokračuje z predĺženej miechy. Z časti predĺženej miechy a Varolovho mosta tu vzniká fossa rhomboidea - spodina IV. mozgovej komory, ktorá má typický tvar kosoštvorca a zozadu je krytá mozočkom.

Cievne zásobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina cievneho zásobenia je z pontinných tepien. Sú to malé tepny, ktoré sú vetvami arteria basilaris. Krv do oblasti pontu prichádza tiež z arteria cerebellaris anterior inferior a arteria cerebellaris superior.

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Rádiologické vyšetrenie pomocou MRI alebo CT môže potvrdiť podozrenie na diagnózu sclerosis multiplex.

Krvácanie do ponsu má niekedy za následok extrémnu miózu. [1]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]