Sen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov vytváraných mozgom počas spánku. Udalosti v snoch bývajú často neuskutočniteľné alebo málo pravdepodobné, a snívajúci nad nimi obvykle nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva a niekedy je schopný ovplyvňovať snovú realitu, v ktorej sa nachádza. Snívajúci môžu mať zážitok silných emócií. Desivé alebo znepokojujúce sny sa nazývajú nočné mory. Vedecká disciplína výskumu sna sa nazýva oneirológia.

Vedci veria, že takmer všetci ľudia snívajú približne rovnako často; aj tí, ktorí si sny málokedy pamätajú, si na ne spomenú, keď sú prebudení počas fázy REM. Snívanie u zvierat sa líši druh od druhu.

Mnohí ľudia veria, že sny majú určitý význam, a preto sa snažia svoje sny určitým spôsobom popísať a potom k nim priradiť význam. Pre pohodlnejšie určovanie významu snov vznikli špeciálne výkladové knihy nazývané snáre. V minulosti sa často verilo, že sny predpovedajú budúcnosť. Niektorí ľudia veria, že v sne hovoria so svojím Bohom. Odborná verejnosť sa stavia k významu snov ako možnosti predpovedania budúcnosti skôr chladne a odmietavo.

Podľa taoizmu existuje sen v týchto formách: obyčajný sen, ktorý sa objavuje sám od seba; sen vyvolaný strachom, myslením na čosi, čo nás trápi; radostný sen.[1]

Výklad snov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas exitencie ľudstva je možné zaznamenať v každej dobe, v ktorej človek dokázal súvisle a cielene premýšľať o javoch jemu blízkych, veľmi časté snahy vykladať významy snov. Z historického hľadiska môžeme rozdeliť túto tendenciu na tri smery:

Symbolický výklad snov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tomto postupe je predmetom skúmania obsah sna ako celku. Obvykle sa prihliada na udalosti, ktoré sa v sne odohrali, v kontexte skutočnej situácie. Často sa predpokladá, že sen prináša informácie o dejoch nasledujúcich po súčasnej situácii, teda nahliada do budúcnosti. Tento prístup je výrazne nespoľahlivý, pretože dvaja rôzni vykladači, aj keď použijú rovnaký postup, môžu dôjsť k úplne rozdielnym, často aj opačným záverom.

Za príklad takéhoto postupu je možné označiť tvrdenie, ku ktorému sa dopracoval biblický Jozef pri výklade faraónovho sna. Sen zobrazuje, ako za siedmimi tučnými kravami ide sedem vychudnutých, ktoré pohltia prvé. Sen je vykladaný ako očakávanie príchodu siedmich rokov biedy, ktoré pohltia všetok nadbytok vyprodukovaný v predošlých siedmich úrodných rokoch.

Šifrovací výklad snov[upraviť | upraviť zdroj]

Šifrovacia metóda výkladu snov sa už snaží postupovať zmysluplnejšie. Z celého deja vyberá dôležité predmety a udalosti, ktoré pomocou kľúčovacej metódy prekladá do zrozumiteľného jazyka. Pretože predmetov a obyčajných udalostí, ktoré sa v snoch vyskytujú, je veľké množstvo, je pre výklad potrebný snár. Snár je v podstate slovník, ktorý obsahuje symbolický výklad každého hesla.Snáre však bývajú väčšinou nepoužiteľné, pretože každý človek má vlastnú symboliku a vlastné myslenie, ktorým sa sen riadi. Postupným prekladom všetkých významných prvkov získame veľké množstvo informácií. Je však na vykladačovi, ktorý túto metódu používa, aby dal jednotlivé informácie do súvislostí a vytvoril tak zmysluplný celok. Z tohto dôvodu je táto metóda, rovnako ako predchádzajúca symbolická, považovaná za neobjektívnu, nevedeckú a výrazne naivnú.

Napr. pri hesle Had je možné nájsť nasledujúcu informáciu: byť ovinutý hadom je predpoveďou tvojej bezbrannosti voči intrigám nepriateľov.

Analytický výklad snov[upraviť | upraviť zdroj]

Analytickú metódu definoval Sigmund Freud vo svojej knihe Výklad snov. Táto metóda je považovaná za jedinú vierohodnú a vedeckú metódu. Výklad snov týmto postupom veľmi pomohol pochopiť štruktúru mysle človeka, objavenie rozdelenia vedomia a nevedomia. Metóda rozoberá sen na čiastkové deje, ktoré skúma samostatne. V niektorých rysoch sa možno podobá šifrovacej metóde, ale v skutočnosti neobsahuje takmer žiadne metaforické a symbolické preklady; význam objektov vysvetľuje na základe znalostí rôznych psychických útvarov.

Sen z pohľadu psychológov[upraviť | upraviť zdroj]

Sigmund Freud tvrdil, že sen má iracionálnu povahu. Podľa Ericha Fromma má sen tak iracionálnu, ako aj racionálnu podstatu. Cieľom umenia vykladať sny je pochopiť, kedy sen prýšti z nášho lepšieho ja a kedy z našej živočíšnej podstaty. Nijaký sen sa nezaoberá materiálom, ktorý nemá zmysel. Sen má svoj zmysel. Je to váš sen, dej ste si vytvorili vy sami a sami ste si pridelili úlohu. Napriek zjavným nedôslednostiam musí mať sen nejaký význam a musí dávať nejaký zmysel.Symboly použité vo sne sú univerzálne symboly, pričom všeobecnosť sa chápe v obmedzenom zmysle, ako spoločná niektorým kultúram, nie však všetkým. Carl Gustav Jung zastával názor, že sen je prejavom vyššej múdrosti.

Je dokázané, že zápach počas spánku negatívne ovplyvňuje naše sny. Naopak vôňa počas spánku ovplyvňuje naše sny pozitívne.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sen (taoizmus) z FILITu.
  2. bild der wissenschaft:Traumforschung Guter Schlaf durch Duft in der Luft, 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 10

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]