Endokrinná sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľké endokrinné žľazy (vľavo muž, vpravo žena): 1. šuškovité teliesko 2. hypofýza 3. štítna žľaza 4. detská žľaza týmus 5. nadoblička 6. podžalúdková žľaza 7. vaječník 8. semenník

Endokrinná sústava alebo endokrinný systém je sústava endokrinných žliaz - žliaz s vnútorným vylučovaním. Tieto žľazy produkujú biologicky aktívne látky - hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela a prenášajú informácie vo vnútri tela. Ich úlohou je zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy úzko spolupracujú s nervovým systémom, dokonca niektoré časti nervovej sústavy (hypotalamus, dreň nadobličiek) majú funkciu endokrinných žliaz.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hypofýza[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v tureckom sedle klinovej kosti, delí sa na 2 laloky. Predný lalok hypofýzy produkuje niekoľko hormónov: somatotropín (zvyšuje produkciu rastových faktorov), kortikotropín (potrebný pre udržanie normálnej funkcie kôry nadobličiek), prolaktín (dôležitý pre rast prsníkovej žľazy), tyrotropín (stupňuje tvorbu hormónov štítnej žľazy), luteotropín (spôsobuje prasknutie vaječníkového folikulu a následne vyplavenie vajíčka), folitropín (potrebný pre rast a vývin folikulov).

Stredný lalok hypofýzy produkuje hormóny, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou podobajú na kortikotropín (t. j. hormón produkovaný predným lalokom hypofýzy).

Zadný lalok hypofýzy neprodukuje, ale uskladňuje: antidiuretický hormón (zvyšuje priepustnosť bunkových stien v distálnom kanáliku, čím sa voda dostáva späť do obehu), oxytocín (vyvoláva rytmické sťahy hladkej svaloviny maternice).

Epifýza[upraviť | upraviť zdroj]

Štítna žľaza[upraviť | upraviť zdroj]

Prištítne telieska (lat. glandulae parathyreoidae) sú dva páry malých žliaz s vnútorným vylučovaním. Sú umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy. Tvoria parathormón (PTH), ktorý zvyšuje hladinu vápnika v krvi, tým že ho uvoľňuje z kostí (aktivuje osteoklasty, ktoré rozrušujú kosti) a podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve, obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Týmto procesmi udržuje stálu hladinu vápnika v krvi a mimobunkových tekutinách.

Hyperfunkcia: odvápňovanie kostí a následné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách ako sú obličky, srdce.

Hypofunkcia: v krvi je nedostatok vápnika, čo spôsobuje kŕče a svalové zášklby.

Langerhansove ostrovčeky pankreasu[upraviť | upraviť zdroj]

V pankrease je ich okolo milióna (asi 1 g celej hmotnosti pankreasu). Skladajú sa z dvoch typov buniek, ktoré produkujú glukagón a inzulín. Hlavná úloha: kontrola množstva cukru v krvi.

Nadobličky[upraviť | upraviť zdroj]

Hormóny kôry nadobličiek: mineralokortikoidy (aldosterón - umožňuje priepustnosť obličkových kanálikov pre sodík, ktorý sa vracia spolu s primárnym močom spät do organizmu), glukokortikoidy (kortizol - potrebný na to, aby sa z aminokyselín v pečeni mohli tvoriť cukry), androgény (tieto hormóny nemajú príliš veľký fyziologický význam).

Hormóny drene nadobličiek: noradrenalín (zvyšuje tlak krvi a vyvoláva zúženie ciev), adrenalín (rozširuje cievy, podporuje činnosť srdca).

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Komplexná chemická regulácia vývoja a funkcií ľudského tela látkami, vylučovanými do krvného obehu.

Hlavné príčiny porúch funkcie ES[upraviť | upraviť zdroj]

Zníženie vplyvu hormónov[upraviť | upraviť zdroj]

  • znížená tvorba, uskladňovanie a uvoľňovanie hormónu
  • znížená tvorba stimulačných faktorov
  • znížená citlivosť buniek produkujúcich hormón na stimulačné faktory
  • zníženie počtu buniek produkujúcich hormón
  • veľmi rýchla inaktivácia alebo rozpad hormónu

Zvýšenie vplyvu hormónov[upraviť | upraviť zdroj]

  • zvýšené uvoľňovanie hormónov
  • spomalenie inaktivácie hormónu alebo rozpadu hormónu
  • zvýšenie citlivosti buniek cieľových buniek na hormón

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

PLANIK L. a kol., Patologická anatómia a patologická fyziológia, OSVETA 2007, ISBN 978-80-8063-241-0

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]