Hormón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hormón (z gr. hormaó - poháňam) je látka, ktorá v mnohobunkonvých organizmoch slúži na chemickú signalizáciu medzi rôznymi bunkami (alebo skupinami buniek).


Je trieda regulačných biomolekúl / biologických chemikálii, tvorených špecifickými bunkami, žľazami a/alebo väzivom v špeciálnych častiach organizmu a následne sú transportované krvným obehom do ostatných častí organizmu s cieľom ovplyvniť škálu psychologických a behaviorálnych aktivít, ako sú napríklad kontrola nálady, trávenie, metabolizmus, rast, a reprodukcia. Vo všeobecnosti iba malé množstvo hormónu je potrebné aby sa zmenil metabolizmus bunky. V pointe je to chemický informátor ktorý transportuje/prenáša signál z jednej bunky do druhej. Všetky mnohobunečné organizmy produkujú hormóny, rastlinné hormóny sa nazývajú aj phytohormóny. Hormóny u živočíchov sú často transformované krvou. Na prítomnosť hormónu reagujú len bunky, ktoré majú špecifický proteín na svojom povrchu, ktorý reaguje s hormónom. Hormón sa naviaže na proteínový receptor, čo má za následok aktiváciu signálnej dráh, čo má v konečnom dôsledku za následok špecifickú bunečnú odpoveď. Molekuly endokrinných hormónov sú uvoľňované priamo do krvného obehu, prevažne do fenestrovaných kapilár. Hormóny s parakrinou funkciou sa voľne rozptyľujú do medzi bunečného priestoru v blízkosti cieľovej skupiny buniek. Množstvo exogénnych chemických zlúčenín, prírodných aj umelých, má efekt podobný ako hormóny na človeka a živočíchy. Ich interakcia so syntézou, sekréciou, transportom, viazaním, aktivitou alebo elimináciou prírodných hormónov v tele môže zmeniť homeostázu, reprodukovateľnosť, vývoj, a/alebo správanie, rovnako ako endogénne hormóny.

Hormóny ako signály[upraviť | upraviť zdroj]

Hormonálne signály zahrňujú nasledovné: 1, Biosyntéza určitého hormónu v určitom tkanive 2, Uskladnenie a sekrécia hormónu 3, Transport hormónu k cieľovým bunkám 4, Rozpoznanie hormónu príslušnými receptormi na povrchu membrány alebo proteínmi v medzi bunečnom priestore. 5, Prenos a zosilnenie prijatého hormonálneho signálu pomocou procesu signálovej transdukcie. Tento následne vedie k bunečnej odpovedi. Reakcia cieľových buniek je následne rozpoznaná bunkami produkujúicimi pôvodný hormón, čo vedie k poklesu produkcie daného hormónu. Toto je príklad homeostázovej negatívnej slučky. 6, Rozklad hormónu

Interakcia s receptorom[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina hormónov spúšťa bunečnú odpoveď spojením sa so špecifickým receptorom, ktorý je buď intracelulárny, alebo membránovy. Bunka môže mať viacero rôznych receptorov pre ten istý hormón, a tieto môžu aktivovať rôzne biochemické dráhy. Pre mnoho hormónov, vrátane väčšiny proteínových hormónov, receptor je ukotvený v plazmatickej membráne a končí na povrchu bunky. Interakcia medzi hormónom a receptorom väčšinou spúšťa kaskádu sekundárnych vplyvov vo vnútri bunky. Táto často zahŕňa fosforyláciu alebo defosforyláciu rôznyc proteínov nachádzajúcich sa v cytoplazme, zmenu permeability membrány alebo zmenu koncentrácie intra-bunečných molekúl, ktoré môžu pôsobiť ako poslovia druhého radu (napr. cyklická AMP). Niektoré hormóny interagujú s medzibunečnými receptormi lokalizovanými v cytoplazme alebo jadre pomocou medzibunečnej reakčnej cesty. Steroidné hormóny a hormóny štítnej žľazy maju receptory lokalizované v cytoplazmatickej membráne cieľovej bunky. Aby sa hormón mohol naviazať na receptor, tieto hormóny musia prestúpiť cez bunečnú membránu do vnútra bunky. Môžu to urobiť, pretože sú rozpustné v tukoch. Následne vzniknutý komplex hormón - receptor tento sa presúva do bunečného jadra, kde sa naviaže na špecifickú časť DNA, čím pôsobí na aktivitu génov, a to tak, že ju buď zvyšuje alebo znižuje, a to má za následok vplyv na syntézu proteínu. Nie všetky steroidné receptory sa však nachádzajú len vo vnútri bunky. Niektoré sú spojené s bunečným povrchom. Dôležitý faktor vplyvu hormónu, je koncentrácia, ktorú musí hormón dosiahnuť v okolí receptora, aby bola aktivovaná signálna dráha. Efektivita komplexu hormón - receptor je ovplyvnená troma faktormi: 1, Počet hormónov k dispozícii pre komplex 2, Počet receptorov k dispozícii pre komplex 3, Väzbová príťažlivosť medzi hormónom a receptorom Množstvo hormónu k dispozícii na vytvorenie komplexnej zlúčeniny je väčšinou najdôležitejší faktor pri určovaní množstva, kedy sa aktivuje signálna dráha. Množstvo hormonálnych molekúl ktoré sú k dispozícii pre väzbu, je určené koncentráciou hormónu. Koncentrácia hormónu je závislá na produkcii biosyntetizujúcich buniek. Rovnako aj množstvo receptorov na povrchu bunky sa tiež môže líšiť, a môže sa líšiť aj úroveň afinity receptorov voči danému hormónu. Napríklad Estrogén má oveľa menšiu citlivosť receptorov ako pre kurzorové hormóny.

Fyziológia hormónu[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina buniek je schopná produkovať jeden alebo viac hormonálnych molekúl. Tieto slúžia ako signálne molekuly pre bunky v okolí, a takto ovplyvňovať ich rast, funkciu alebo metabolizmus. Klasické hormóny produkované bunkami endokrinného systému, ktoré boli spomenuté v tomto článku doteraz sú produktom buniek, ktoré slúžia na reguláciu celého organizmu. Tieto môžu okrem celotelového pôsobenia, pôsobiť aj lokálne. Intenzita biosyntézy hormónu a jeho sekrécia je často regulované homeostatickou negatívnou spätnou väzbou. Tento mechanizmus je závislý na faktoroch, ktoré majú vplyv na metabolizmus a exkréciu hormónu. To znamená, že zvýšená koncentrácia hormónu sama o sebe nemôže spustiť negatívny spätný mechanizmus. Negatívna spätná väzba musí byť spustená nadprodukciou účinku ktorý má daný hormón. Sekrécia a inhibícia produkcie hormónu môže byť ovplyvnená: Inými hormónmi (stimulovaním a uvoľňovaním hormónov) Koncentráciou iónov a živín v plazme, ako aj väzbového globulínu Neurónmi a mentálnou aktivitou Zmena v prostredí - napríklad svetlo, teplota Špeciálnou skupinou hormónov sú hormóny, ktoré stimulujú produkciu endokrinného systému. Napríklad štítnu žľazu stimulujúci hormón(TSH) zodpovedá za rast a zvýšenú aktivitu štítnej žľazy, ktorá následne zvýši produkciu hormónov. Nedávno identifikovaná trieda hormónov je napríklad skupina hormónov hladu - ghrelin, orexin, a PYY 3-36 a skupina hormónov presýtenia cholecystokinin, leptin, nesfatin-1, obestatin. Aby bolo možné hormóny uvoľňovať rýchlo do obehu, hormón syntetizujúce bunky môžu produkovať a ukladať biologicky neaktívne hormóny vo forme pre- a prohormonu. Tieto môžu byť rýchlo premenené na aktívnu formu ako reakcia na určitý stimul. Eikosanoidy sú považované za lokálne pôsobiace hormóny.

Efekt Hormónov[upraviť | upraviť zdroj]

U cicavcov Hormóny majú nasledujúce účinky na telo: - stimulácia alebo inhibícia rastu - bdelosť-spánok cyklus and iné denné cykly - zmena nálady - spustenie alebo zastavenie apoptózy (programovanej bunečnej smrti) - aktivácia alebo spomalenie imunitného systému - regulácia metabolizmu - príprava organizmu na párenie, boj, útek a iné aktivity - príprava organizmu na novu fázu života ako je napríklad puberta, rodičovstvo a menopauza - kontrola reprodukčného cyklu - pocit hladu - sexuálne vzrušenie Hormóny tiež môžu regulovať produkciu a uvoľňovanie ďalších hormónov. Hormonálne signály kontrolujú vnútorné prostredie tela pomocou homeostázy.

Chemické triedy hormónov[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže hormóny sú definované funkčne, nie štrukturálne, môžu mať rôznu chemickú štruktúru. Hormóny sa vyskytujú v mnohobunečných organizmov(rastliny, živočíchy, huby, červené a hnedé riasy). Tieto zlúčeniny sú prítomné aj u jednobunečných organizmov, a môžu mať funkciu signálnych molekúl, ale neexistuje konsenzus či v tomto prípade sa tieto nazývajú hormóny. Živočíchy Hormóny stavovcov sa delia na tri chemické kategórie Peptidové hormóny pozostáva z reťaze aminokyselín. Príklady malých peptidových hormónov sú TRH a vazopresín. Peptidy zložené zo stoviek aminokyselín sa nazývajú aj proteíny. Príklady proteínových hormónov sú napríklad inzulín a rastový hormón. Viac komplikované proteínové hormóny obsahujú karbohydrátove postranné reťazce a nazývajú sa glykoproteinové hormóny. Luteinizačný hormón, folikul stimulačný hormón a štítnu žľazu stimulujúci hormón sú glykoproteínové hormóny. Ďalšou skupinou hydrofilných hormónov nazvaných bezpeptidové hormóny. Aj keď nemajú peptidové väzby sú viazané ako peptidové hormóny. Lipid a fosfolipidovo odvodené hormóny sú odvodené od lipidov ako napríklad kyselina linolová, kyselina arachidonová a fosfolipidy. Hlavné triedy sú steroidné ktoré sú odvodené od cholesterolu a eikosanoidu. Príklady steroidných hormónov sú testosterón a kortizol. Sterolové hormóny ako kalcitriol sú homológovy systém. Kôra obličiek a gonády sú hlavný zdroj steroidových hormónov. Príklady eikosanoidov sú dobre známe hormóny prostaglandín a lipoxín. Monoamíny. sú odvodené od aromatických aminokyselín ako fenylalanín, tyrozín, tryptofán činnosťou enzýmu aromatickej dekarboxylázy. Tieto triedy hormónov sa dajú nájsť aj u iných živočichov ako napríklad u hmyzu a kôrovcov existuje hormón s nezvyčajnou chemickou štruktúrou v porovnaní s inými živočíšnymi hormónmi.

Farmakológia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa hormónov a ich analógy sa používajú v medicíne. Najčastejšie je predpisovaný estrogén a progesterón(ako metóda hormonálnej antikoncepcie a ako metóda nahradzujúca hormóny- pri menopauze. tyroxin ( pri nefungujúcej štítnej žľazy ) a steroidy ( na autoimunitné ochorenia, a niekoľko ďalšich respiračných ochorení ). Inzulín sa používa diabetikmi. Lokálne prípravky používané v ORL často obsahujú farmakologikcý ekvivalent adrenalínu, zatiaľ čo steroidy a masti s vitamínom D sa hojne využívajú v dermatológii. Farmakologická dávka hormónu je v medicíne dávka, ktorá je väčšia ako prirodzene sa vyskytujúce množstvo hormónu v ľudskom tele. Efekt farmakologicky použitého hormónu môže byť iné ako reakcia tela na vlastný hormón. Tento umelý hormón môže mať terapeutické a potenciálne aj nežiaduce účinky. Príkladom je farmakologické použitie glukokortikoidu na potlačenie zápalu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hormone na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Živočíšne hormóny[upraviť | upraviť zdroj]

Endokrinné hormóny[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to hormóny, ktoré v živočíšnych organizmoch vytvárajú endokrinné žľazy (žľazy s vnútornou sekréciou) a vylučujú ich do krvi. Produkt týchto žliaz sa nazýva aj inkrét.

Rastlinné hormóny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinný hormón


Rastlinné hormóny (tiež nazývané fytohormóny, alebo rastové látky) sú chemické zlúčeniny, ktoré sa tvoria v rastlinách v malej koncentrácii, vylučujú do okolia buniek, transportujú do inej časti rastliny a tam vyvolávajú určitý efekt. Sú to signály komunikácie medzi bunkami.

V cieľových bunkách vstupujú hormóny do špecifickej väzby s určitými bielkovinami, ktoré nazývame receptory. Následne sa spúšťa reťazec reakcií, ktoré vedú ku charakteristickej odpovedi cieľovej bunky. Mechanizmus fungovania hormónov v rastlinách je veľmi podobný mechanizmu hormonálneho účinku u živočíchov (vrátane človeka).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hormone na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).