Salvádor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Salvádorská republika
Vlajka Salvádora Znak Salvádora
Vlajka Znak
Národné motto:
Dios, Unión, Libertad
(Boh, Jednota, Sloboda)
Štátna hymna:
Himno Nacional de El Salvador
(Národná hymna Salvádoru)
LocationElSalvador.svg
Miestny názov  
 • dlhý República de El Salvador
 • krátky El Salvador
Hlavné mesto San Salvador
13°40′ s.š. 89°10′ z.d.
Najväčšie mesto San Salvador
Úradné jazyky španielčina, aztéčtina (nahuatl)
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Prezidentská republika
Salvador Sánchez Cerén
Óscar Ortiz
Vznik 15. september 1821 (od Španielska)
13. apríl 1839 (zánik Stredoamerickej konfederácie)
Susedia Guatemala, Honduras
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
21 041 km² (149.)  
294,6 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2008)
 • hustota (2008)
 
7 066 403 (98.)

336/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2008
43,94 bilióna $ ([[Zoznam štátov podľa HDP|]].)
6 200 $ ([[Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|]].)
Mena americký dolár¹ (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód SLV /SV
Medzinárodná poznávacia značka ES
Internetová doména .sv
Smerové telefónne číslo +503
¹ Americký dolár je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil salvádorský colón, ktorý už nie je v obehu od roku 2001.

Salvádor, dlhý tvar Salvádorská republika, je štát v Strednej Amerike, ktorý sa nachádza pri pobreží Tichého oceánu. Na severozápade susedí s Guatemalou a na severovýchode s Hondurasom. S počtom obyvateľov približne 7 miliónov na rozlohe 21 041 km² je s hustotou 336 obyvateľov na km² najhustejšie zaluďnenou krajinou v Amerike.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.

Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.

Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.

V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny cyklóny z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie uragány v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.

Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým na Španielsku v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta.

Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.

Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980 – 1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerily a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku.

V posledných prezidentských voľbách v marci 2009 zvíťazil ľavicovo orientovaný kandidát Carlos Mauricio Funes.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstv tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.

V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.

Územné členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Salvádor sa delí na 14 departmentov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.

Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.

Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je DPH, ktorej sadzba je od roku 1995 13%. Dolarizácia ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v Latinskej Amerike iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v Severnej Amerike svojim príbuzným. Medziročná inflácia je menšia ako 10% a export stále rastie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]