Inflácia

Toto je článok o ekonomickom jave. O kozmologickom jave pozri Inflácia (kozmológia)

Príklad hyperinflácie - nemecká bankovka z roku 1923 v hodnote 100 miliónov mariek

Inflácia vo svete

Inflácia zväčša označuje ekonomický jav, počas ktorého sa vyskytuje dlhšie trvajúci rast cenovej hladiny alebo zodpovedajúce zníženie kúpnej sily peňazí. Rakúska škola ekonómov definuje pojem inflácie užšie. Termínom inflácia označuje len zvýšenie ponuky peňazí (a kreditu). Rast cien spôsobený inými dôvodmi podľa tejto definície nespadajú pod pojem „inflácia“.

Inflácia je jedným z najvážnejších makroekonomických problémov vo vyspelých ekonomikách. Príčiny inflácie vysvetľujú rôzne ekonomické teórie inak. Opačným javom k inflácii je deflácia – teda pokles cenovej hladiny, zatiaľ, čo dezinflácia je znižovanie miery inflácie (t. j. pri dezinflácii môže cenová hladina rásť). Dezinflácia znamená, že sa rast cien spomaľuje. Reflácia označuje infláciu, ktorá nastane po deflácii, teda keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Hyperinflácia je vysoká inflácia ktorá je spôsobená najmä stratou dôvery v menu.

Rôzne pohľady na infláciu

Každá z početných ekonomických škôl má iný pohľad na príčiny inflácie, ale na druhej strane jednotlivé teórie inflácie nie sú obmedzené len na jednotlivé ekonomické školy . Nasledujú tri veľmi zjednodušené príklady prístupu k inflácii v troch známych ekonomických školách.

Neokeynesovská a novokeynesovská teória

Podľa neokeynesovskej teórie existujú dva hlavné druhy inflácie:

• Dopytová inflácia je spôsobená zvýšeným dopytom po tovaroch (vrátane zvýšenia množstva peňazí v obehu).
• Nákladová inflácia je spôsobená zvýšením nákladov (najmä miezd alebo materiálu) alebo znížením vyrábaného množstva.

Gordon zaviedol aj tretí faktor, tzv. zabudovanú infláciu, teda inflačnú inerciu (tzv. trojuholníkový model).

Phillipsova krivka

Phillipsova krivka zobrazuje vzťah medzi rastom miezd alebo infláciou a nezamestnanosťou. Pôvodná (neoeynesovská) Phillipsova krivka ukazovala nepriamu úmernosť medzi infláciou a nezamestnanosťou. Preto bola istá úroveň inflácie požadovaná, aby klesla nezamestnanosť. Phillipsova krivka dokázala dobre opísať vývoj v USA v 60. rokoch 20. storočia, ale stagflácia v 70. rokoch si vyžiadal rôzne úpravy Phillipsovej krivky. Jednou z mnohých možností je na jednu z osí grafu nanášať zmenu inflácie.

Pôvodné (tradičné) vysvetlenie Phillipsovej krivky znie tak, že zvýšený dopyt po tovaroch zvýši dopyt po práci (zníži nezamestnanosť), ten zas zvýši mzdy a vyššie mzdy zvyšujú náklady, čím zvyšujú ceny podnikov.

Monetarizmus

Monetaristi tvrdili, že inflácia je spôsobená (takmer iba) rýchlejším tempom rastu ponuky peňazí, než ekonomický rast. V praxi je možné toto porovnanie realizovať pomocou podielu deflátoru HDP so zmenou v ponuke peňazí.

Príčinou je teda nerovnováha v ekonomike spôsobená:

• emisiou prebytočného množstva peňazí
• zaostávaním výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu
• prílev tovaru bez odbytu na trhu

Emisia prebytočného množstva peňazí

Jednou z príčin inflácie je rast fyzického objemu peňazí v ekonomike. Inak povedané, čím viac peňazí je do ekonomiky vpustených, tým viac je ich potrebné, aby mali rovnakú reálnu hodnotu (teda aby sme si za ne mohli kúpiť veci rovnakej hodnoty). Množstvo peňazí v ekonomike reguluje prostredníctvom menovej politiky centrálna banka každého štátu. Výrazne ho môže ovplyvniť aj vláda svojou spotrebou.

Rakúska škola

Rakúska škola ekonómov z terminologického hľadiska svojho času definovala (a niekedy aj dnes definuje) slovo inflácia ako zvýšenie ponuky peňazí (nesprevádzané rastom dopytu po peniazoch) . Rozlišuje medzi rastom cien spôsobených zvýšením ponuky peňazí (len tento rast nazýva tradične inflácia) a prirodzenými zmenami cien, napríklad z dôvodu vyššieho dopytu (takéto zmeny táto teória tradične neoznačuje ako infláciu). Preto, z pohľadu ekonómov Rakúskej školy, je jednoduché zastaviť infláciu definovanú ako rast množstva peňazí - stačí prestať vytvárať nové peniaze.

Podľa ekonómov Rakúskej školy, ak sa nezmenia ďalšie ekonomické faktory, inflácia spôsobí rast cien, ale určiť presne, ktoré ceny budú ovplyvnené a v akej miere závisí od toho, ako boli novo vytvorené peniaze zavedené do systému.

Druhy inflácie

Na infláciu sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

1. z kvantitatívneho hľadiska (podľa tempa rastu cien) :

• Mierna: medziročný rast cien v rozmedzí 1-9 %,
• Cválajúca: medziročný rast cien 10-1 000 %,
• Hyperinflácia: medziročný rast cien viac ako 1000%

2. z hľadiska príčin vzniku :

• Dopytová inflácia
• Nákladová inflácia

3. z hľadiska očakávania ekonomických subjektov :

• Anticipovaná inflácia
• Neanticipovaná inflácia

4. z hľadiska zjavnosti :

• Zjavná inflácia (otvorená)
• Skrytá inflácia
• Potlačená inflácia (blokovaná)

5. z hľadiska vybilancovanosti :

• Proporcionálna: všetky ceny rastú približne rovnako rýchlo. Absolútna cenová hladina rastie, ale pomery cien sa navzájom nemenia.
• Neproporcionálna: absolútna cenová hladina rastie, pomery cien sa však menia.

Mimo tohto delenia rozoznávame aj iné druhy inflácie :

• Stagflácia
• Slumpflácia

Meranie inflácie

Zmenu cenovej hladiny za určité obdobie udáva miera inflácie. Miera inflácie je meraná pomocou takzvaných cenových indexov. Najznámejšie z nich sú:

• Deflátor HDP
• Index spotrebiteľských cien (CPI - Consumer price index)
• Index cien výrobcov (PPI - Producer price index)

Pozri aj

• Jadrová inflácia
• Čistá inflácia