Čad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čad pozri Čad (rozlišovacia stránka).
Čadská republika
Vlajka Čadu Znak Čadu
Vlajka Znak
Národné motto:
Unité - Travail - Progrès
(Jednota - práca - pokrok)
Štátna hymna:
La Tchadienne
(Pieseň Čadu)
Chad (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý République du Tchad (fr.), الجمهورية تشاد al-Džumhúríat Čád (ar.)
 • krátky Tchad (fr.), تشاد (ar.)
Hlavné mesto N’Djamena
12°6′ s.š. 15°2′ v.d.
Najväčšie mesto N’Djamena
Úradné jazyky francúzština, arabčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Idriss Déby
Djimrangar Dadnadji
Vznik 11. august 1960
Susedia Líbya, Sudán, Stredoafrická republika, Kamerun, Nigéria, Niger
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 284 000 km² (20.)  
24 800 km² (1,9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (1993)

 • hustota (júl 2005)
 
9 749 000 (81.)
6 279 921

7,6/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
13 723 mil. $ (127.)
1 519 $ (153.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,341 (173.) – nízky
Mena frank BEAC/CFA (XAF)
Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód TCD / TD
Medzinárodná poznávacia značka TCH
Internetová doména .td
Smerové telefónne číslo +235

Čad (dlhý tvar názvu Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajinu pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi (1 450 m n. m.) a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí na severe s Líbyou, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19, storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčastou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonomná republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to krajina na severe centrálnej Afriky zaberajúca povrch 1 284 000 km² ; približne 3-krát povrch Kalifornie. Väčšina obyvateľov rôznorodej národnosti a jazyku žije na juhu, s hustotou obyvateľstva v škále od 54 obyvateľov na 1 km² v povodí rieky Logone až 0,1 obyvateľa na 1 km² v B-E-T (Borkou-Ennedi-Tibesti) púštnej oblasti, ktorá je väčšia, než Francúzsko. Hlavné mesto N'Djaména, situované v sútoku riek Šari a Logone, má momentálne vyše 700 000 obyvateľov.

Čad má 4 bioklimatologické zóny. Najsevernejšia zóna (saharská) má priemerné zrážky menej než 200 mm ročne. Riedka populácia je zväčša nomádskeho charakteru s niekoľkými kusmi dobytka, s ťavami. Centrálna zóna (sahelianská) zaznamenáva zrážky 200 až 600 mm a jej vegetácia je v rozpätí trávnatej stepi až po tŕnistú, otvorenú savanu. Južná zóna, často zmieňovaná ako sudánska, zaznamenáva zrážky v rozmedzí 600 až 1 000 mm ročne. Vegetáciu tvoria zalesnené savany a opadavé lesy. Zrážky v guinejskej zóne, situovanej v severozápadnom výbežku územia Čadu dosahujú 1000 až 1 200 mm ročne.

Topograficky je krajina všeobecne plochého charakteru, s vyvýšeninami stúpajúcimi pozvoľna na sever a východ smerom od jazera Čad.

Najvyšší bod v Čade je Emi Koussi, vrch s výškou 3 415 m nachádzajúci sa na severe pohoria Tibesti. Náhorná plošina Ennedi a Ouaddaïská vysočina na východe dokresľujú obraz postupne klesajúcej kotliny, ktorá klesá smerom k jazeru Čad. Sú tu tiež centrálne vysočiny v regióne Guera stúpajúce do výšky 1 500 m. Čadské jazero je druhé najväčšie jazero v západnej Afrike a je jedno z najdôležitejších zdrojov vlahy na celom kontinente. Domov 120 druhov rýb a najmenej toľko druhov vtákov, dramaticky znížil rozlohu v posledných štyroch desaťročiach kvôli zvýšenej spotrebe vody z rozširovania populácie a nízkym zrážkam. Ohraničené Čadom, Nigerom, Nigériou a Kamerunom, v súčasnej dobe pokrýva len 1 530 km² oproti 25 000 km² z roku 1963. Rieky Šari a Logone, prameniace v Stredoafrickej republike, tečúce na sever, zabezpečujú väčšinu vody vstupujúcej do jazera.

Zemepisná poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na severe strednej Afriky, tiahne sa 1 800 km od jeho najsevernejšieho bodu až po južné hranice. Okrem vzdialený severozápad a juh, kam zabiehajú hranice, priemerná šírka Čadu je približne 800 km. Územie 1 284 000 km² je zhruba rovnaké, ako spojené územia štátov Idaho, Wyoming, Utah, Nevada a Arizona.

Čad má dve neobyčajné geografické charakteristiky: za prvé, krajina je vnútrozemská. N'Djaména, hlavné mesto sa nachádza viac ako 1 100 km severovýchodne od Atlantického oceánu; Abéché, dôležité mesto na východe, ležiace 2 650 km od Červeného mora; a Faya Largeau, oveľa menšie, ale zato strategicky významné mesto na severe, nachádzajúce sa v strede púšte Sahara, 1 550 km od Stredozemného mora. Tieto obrovské vzdialenosti od mora mali hlboký vplyv na historický i súčasný rozvoj Čadu.

Druhá pozoruhodná charakteristika je, že hranice krajiny sú na veľmi odlišných častiach Afriky: severná Afrika s islamskou kultúrou a ekonomickou orientáciou smerom k Stredozemnému moru; západná Afrika s rôznorodými kultúrami a náboženstvami a históriou vysoko rozvinutých štátov a regionálnou ekonomikou; severovýchodná Afrika, orientovaná smerom k povodí Nílu a k oblasti Červeného mora; a stredná alebo rovníková Afrika, v ktorej si niektorí ľudia ponechali klasické africké náboženstvo, zatiaľ čo ostatní prijali kresťanstvo, a ktorej ekonomika bola súčasťou systému rieky Kongo. Hoci veľa typickosti Čadu pochádza z rozličných vplyvov, boli tu prekážky na vytvorenie národnej identity.

Georeliéf[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci čadská spoločnosť je ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelená, geografia krajiny je zjednotená pri povodí Čadského jazera. Obrovské vnútrozemské more (Čadské more), z ktorého zvyšky sú dnes plytčiny Čadského jazera, ktorého obrovské preliačiny sa tiahnu na západ do Nigérie a Nigeru. Väčšia, severná časť povodia hraničí vnútri Čadu s pohorím Tibesti na severozápade, s náhornou plošinou Ennedi na severovýchode, s Ouaddaïskou vysočinou na východe pozdĺž hranice so Sudánom, s Guéraiským masívom v strede Čadu, s Mandarskými horami pozdĺž juhozápadných hraníc s Kamerunom. Menšia, južná časť povodia spadá takmer výlučne na územie Čadu. Je ohraničené na severe s Guéraiským masívom, na juhu vysočinou 250 km južne od hraníc s Stredoafrickou republikou a na juhozápade s Mandarskými horami.

Čadské jazero, situované na juhozápade povodia s nadmorskou výškou 282 m, prekvapivo neoznačuje najnižší bod povodia, namiesto toho ho nájdeme v regiónoch Bodele a Djourab na severe a severovýchode. Táto zvláštnosť nastáva, pretože obrovské stacionárne duny vytvárajú priehradu, zamedzujúcu tečenie vody z jazera do najnižšieho bodu povodia. V minulosti, preliačina Bahr el Ghazal, ktorá sa rozprestiera od severovýchodnej časti jazera až po Djourab, slúži ako kanál, ktorý zachytáva prebytok vlahy; od získania nezávislosti, klimatický stav znemožňuje nadbytok.

Severne a severovýchodne od Čadského jazera sa tiahne povodie viac ako 800 km. Charakterizujú ho veľké zvlnené duny, ktoré sa tiahnu celou touto oblasťou, oddelené od seba veľmi hlbokou preliačinou. Z nízko položených miest v Djourabe, povodie stúpa do náhorných plošín a ďalej až na vrchole pohoria Tibesti. Vrchol tohto útvaru – rovnako ako najvyšší bod v Sahare – je Emi Koussi, vyhasnutá sopka vo výške 3 415 m nad úrovňou mora. Severovýchodná hranica povodia je náhorná plošina Ennedi, ktorej vápencové ložiská sa zvyšujú erozívnou činnosťou. Východne od jazera, povodie stúpa pozvoľna k Ouaddaïskej vysočine, ktorá označuje východné hranice Čadu a tiež označuje vodný predeľ Čadu a Nílu. Juhovýchodne od Čadského jazera, pravidelné kontúry terénu narúša až Guéraiský masív, ktorý rozdeľuje povodie na jeho severné a južné časti.

Južne od jazera ležia záplavové územia riek Šari a Logone, ktoré bývajú v období dažďov zaplavované. Ďaleko na juhu, terén povodia stúpa, formujú skupinu pieskovitých a ílovitých náhorných plošín, ktoré sa nazývajú koros, ktoré napokon vystúpia až do výšky 615 m nad úrovňou mora. Južne od čadských hraníc, koros rozdeľuje povodie Čadského jazera a Ubangi-Zair riečneho systému.

Riečny systém[upraviť | upraviť zdroj]

Trvalé rieky neexistujú v severnom a strednom Čade. Po zriedkavých zrážkach v náhornej plošine Ennedi a v Ouaddaïskej vysočine, voda môže prúdiť cez preliačiny, ktoré sa nazývajú ennneri a vadi. Často výsledok takýchto rýchlych prívalov vody je, že riečky obyčajne vyschnú za pár dni a zvyšné kaluže sa vsiaknu do pieskovitej alebo ílovitej pôdy. Najvýznamnejšia z týchto riečok je Batha, ktorá v období dažďov prenáša vodu zo západu z Ouaddaïskej vysočiny a Guéraiského masívu až k jazeru Fitri.

Najvýznamnejšie rieky v Čade sú Šari a Logone, a ich prítoky, ktoré tečú z juhovýchodu do Čadského jazera. Oba riečne systémy začínajú na vysočinách v Stredoafrickej republike a v Kamerune, v regiónoch, kde sa ročné zrážky pohybujú okolo 1 250 mm. Zo zásobami z riek z Stredoafrickej republiky, teda rieky Bahr Salamat, Bahr Aouk a Bahr Sara juhovýchodne od Čadu, je rieka Šari dlhá približne 1 200 km. Od jej prameňa blízko mesta Sarh, v prostriedku toku prúdi cez močaristý terén; v dolnom toku blízko pri meste N'Djaména sa Šari vlieva do rieky Logone. Prietok rieky Šari sa značne mení počas roku, od 17 m³/s počas obdobia sucha, až po 340 m³/s počas najvlhkejšieho obdobia.

Rieka Logone sa postupne formuje z prítokov tečúcich z Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Je kratšia a má menší prietok než Šari, tečie severovýchodne 960 km; jej prietok je v rozmedzí 5 – 85 m³/s. Pri meste N'Djaména sa Logone vlieva do Šari a spoločne tečú ešte 30 km cez veľkú deltu do Čadského jazera. Na konci obdobia dažďov, na jeseň, rieka sa vylieva z brehov a vytvára obrovské naplavené plošiny pri delte.

Siedme najväčšie jazero na svete (a 4. najväčšie v Afrike), jazero Čad, je situované v sahelianskej zóne, južne od púšte Sahara. Rieka Šari zabezpečuje 95 % vody Čadského jazera, priemerne 40mld m2 každoročne, z ktorej 95 % sa stráca pri vyparovaní. Veľkosť jazera je určovaná zrážkami na vysočinách na juhu povodia a teplotami v Saheli. Fluktuácia oboch vplyvov spôsobila dramatické zníženie rozlohy jazera z pôvodných 9 800 km² počas obdobia sucha a 25 500 km² počas obdobia dažďov. Jazero však poznateľne mení rozmer aj v priebehu niekoľkých rokov. V roku 1870 jeho maximálne územie obsahovalo 28 000 km². Rozmery klesli v roku 1908 na 12 700 km². V 50. a 60. rokoch zostávali rozmery malé, ale v roku 1963 vzrástli na 26 000 km². Ale silné obdobia sucha v 70., 80. rokoch, až do polovice 90. rokov spôsobili zasa raz scvrknutie rozmerov jazera. Ďalšie ostatné významné jazerá sú Fitri, nachádzajúce sa v regióne Batha a jazero Iro, nachádzajúce sa na močaristom juhu.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Povodie Čadského jazera má obrovskú škálu tropických podnebí od severu po juh, hoci väčšina z nich majú tendenciu byť suché. Okrem najsevernejšieho severu, väčšina oblastí sa dá charakterizovať striedaním obdobia sucha a obdobia dažďov. Počas roka, trvanie každého obdobia závisí hlavne od dvoch obrovských vzdušných más – morská vzdušná masa od Atlantického oceánu na juhozápade a omnoho suchšia kontinentálna vzdušná masa. Keď vrcholí obdobie dažďov, front sa môže dostať až ku Kanemskej oblasti. V strede obdobia sucha, front sa presúva na juh od Čadu, berúc so sebou všetky zrážky. Tento systém počasia prispieva k vytváraniu troch hlavných klimatických pásiem.

Saharský región[upraviť | upraviť zdroj]

Región Sahara sa nachádza zhruba v severnej tretine krajiny, vrátane B-E-T (Borkou-Ennedi-Tibesti) oblasti so severnými časťami regiónov Batha, Kanem a Biltine. Väčšina tohto územia prijíma iba zlomok zo zrážok počas celého roku; napríklad pri Faya Largeau je priemerný ročný úhrn zrážok menej než 3 cm. Roztrúsené malé oázy a občasné studne dodávajú vodu pre občasné datľovníky alebo záhradky.

Na severe je maximálna denná teplota priemerne 32 °C počas januára, najchladnejšieho mesiaca v roku, a 45 °C v najteplejšom mesiaci, v máji. Silné vetry zo severovýchodu niekedy vyvolávajú silné púštne búrky. Na severe regiónu Biltine, je kraj, ktorý sa nazýva Mortcha, zohráva hlavnú úlohu v chove dobytka. Sucho 9 mesiacov v roku, 350 mm alebo viac zrážok, z väčšiny počas júlu a augustu. Zelený koberec z púšte počas tohto krátkeho obdobia vlhka sem prilákal pastierov vyhnať na pastvu ich dobytok a ťavy. Kvôli veľmi málo studniam pastieri nemajú vodu po celý rok, preto na konci obdobia vlhka opúšťajú krajinu a zanechávajú ju antilopám, gazelám a pštrosom, ktorí vedia prežiť aj s týmito malými zásobami podzemnej vody.

Sahelianský región[upraviť | upraviť zdroj]

Táto semiaridná sahelianská zóna, alebo Sahel, utvára 500 km široké pásmo, ktoré sa tiahne prefektúrami Lac a Šari-Baguirmi východne cez Guéra, Ouaddaï, severným Salamatom až k hranici so Sudánom. Klíma tejto prechodnej zóny medzi púšťou a sudánskou zónou je rozdelená na obdobie dažďov (od júna do skorého septembra) a na suché obdobie (od októbra do mája).

V severnom Saheli, tŕnisté kroviny a agáty sú divo žijúce, zatiaľ čo datľovníky a obilniny rastú iba v roztrúsených oázach. Okrem týchto osídlení sú tu ešte nomádi, ktorí presúvajú svoje stáda smerom na juh za vodou, ktorá sa začína strácať začiatkom obdobia sucha. Stredný Sahel je charakterizovaný suchu odolnými trávami a lesíkmi. Zrážky sú tu omnoho výdatnejšie, než v saharskom regióne. Napríklad ročné maximálne zrážky v N'Djaméne boli 540 mm, zatiaľ čo v Ouaddaïskej prefektúre boli len o trochu menej. Počas horúcich mesiacov (apríl, máj) maximálne teploty stúpajú nad 40 °C. V južných častiach Sahelu, je pestované proso a cirok, na ktoré vystačia zrážky aj na nezavlažovaných miestach. Poľnohospodárstvo je tiež bežné v močaristých oblastiach východne od Čadského jazera a blízko močiarov alebo studní. Veľa farmárov v tomto regióne kombinuje samozásobiteľské poľnohospodárstvo so vyšším počtom chovu dobytka, kôz, oviec a hydiny.

Sudánsky región[upraviť | upraviť zdroj]

Vlhká sudánska zóna, vrátane južných oblastí Mayo-Kebbi, Tandjilé, Logone Occidental, Logone Oriental, Moyen-Šari, a južný Salamat. Medzi aprílom a októbrom, obdobie dažďov prináša medzi 750 a 1 250 mm zrážok. Teploty sú vysoké počas celého roku. Mondou je významné mesto na juhozápade, teploty sa tu pohybujú v škále od 27 °C v polovici najchladnejšieho obdobia v januári až po 40 °C počas najteplejších mesiacov (apríl, máj, jún).

Sudánsky región je savana, alebo pláň so rozličnými rastlinami alebo lesíkmi tropického a subtropického pásma. Rast je bujný počas obdobia dažďov, ale mení sa to s príchodom 5 mesiacov sucha medzi októbrom a marcom. Veľká časti regiónu prichádza o prírodnú vegetáciu kvôli poľnohospodárstvu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]