Ahmadíja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka ahmadíje
Mirza Ghulam Ahmad

Ahmadíja (urds. احمدیہ, podľa mena zakladateľa) je heterodoxné islamské mesianistické hnutie, ktoré vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v indickom Pandžábe.

Založil ho Mírzá Gulám Ahmad (18531908) z Kádijánu, ktorý sa v roku 1882 prehlásil za obnoviteľa moslimskej viery (mudžaddid) v 14. storočí hidžry a neskôr v roku 1889 za mahdího a druhé (alegorické) zjavenie Ježiša (prisľúbeného Mesiáša, arabs. masíhi maw‘úd), ktorého moslimovia očakávajú pred koncom sveta.

Gulám Ahmad vo svojich pamfletoch ostro kritizoval britskú nadvládu v Indii. Považoval ju za znamenie apokalyptickej doby, ktorá sa začne príchodom Antikrista. Rovnako odsudzoval západný kapitalizmus a jeho neblahé vplyvy na moslimskú spoločnosť. Formuloval vlastnú ideu džihádu: kresťanským misionárom je treba čeliť skôr kázaním a argumentáciou, než so zbraňou v ruke. Ozbrojený džihád je vyhradený len pre extrémne situácie, možno ho viesť iba v ohrození, nikdy nie s cieľom dobyť nejaké územie.

V roku 1914 sa ahmadíja rozdelila na dva prúdy: kádijánsky a láhórsky. Kádijánci považujú Guláma Ahmada za proroka (podľa ortodoxného islamu však po Mohamedovi, „pečati prorokov“, už nemôže prísť žiaden ďalší prorok), láhórci mu prisudzujú iba titul „obnoviteľa“ (mudžaddid).

Kvôli vieroučným rozdielom (proroctvo a mesiášstvo Ahmada, džihád) čelí ahmadíja ostrej kritike zo strany ortodoxného islamu.