Rieka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rieka pozri Rieka (rozlišovacia stránka).
Rieka Bass v Kanade.

Rieka je väčší (prirodzený) vodný tok, ktorý prúdi v jednom smere, a ktorý vypĺňa najspodnejšiu časť doliny (koryto alebo riečište). „Väčší“ obyčajne znamená väčšiu dĺžku, rozlohu povodia alebo prietok.

Voda rieky pochádza z atmosférických zrážok alebo prameňov. Rieka je bežný spôsob, ako sa zrážky dostávajú do mora alebo väčšieho vodného telesa ako jazero, čo ich robí súčasťou prírodného kolobehu vody.

Menšie prítoky riek (jazier, morí) sa nazývajú potoky.

Splavné rieky sú dôležité pre lodnú dopravu. Na riekach sa budujú priehrady s hydroelektrárňami, ako aj nádrže na zachytenie povodňových vôd a na zavodňovanie.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie podľa prietokov:

  • perenujúca (stála) – tečúca stále
  • intermitentná (nestála) - tečúca periodicky
  • epizodická – tečúca občasne; toto sú občasné púšťové rieky (vádí)

Delenie podľa klimatických charakteristík:

  • alpská rieka – Dunaj, Rhôna...
  • rieka západeurópskeho typu
  • rieka púšťového typu (vádí)
  • rieka tropického typu

Podľa typu ústia:

  • hlavná rieka (tok 1. rádu) – rieka vlievajúca sa do oceánov, morí, jazier alebo zanikajúca v púšti
  • prítok (tok 2. rádu) – vodný tok ústiaci do hlavnej rieky

Merané údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistické údaje bežne uvádzané pri riekach:

  • dĺžka toku (od prameňa k ústiu)
  • vodný stav
  • priemerný prietok
  • plocha povodia.
  • spád koryta (v % alebo promile)
  • rýchlosť prúdu (v m/s)
  • teplota vody
  • unášanie suspendovaného materiálu (plavením a splavením)
  • stupeň znečistenia priemyselnými a poľnohospodárskymi splaškami

Tok[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka tečie po naklonenom dne koryta, pričom na niektorých miestach voľne padá - jednorazovo alebo po stupňoch (vodopád, prah). Rýchlosť prúdu sa pohybuje medzi niekoľko cm/s až 6 – 7 m/s. Tok je najrýchlejší v prúdnici, čo je línia spájajúca najhlbšie miesta rieky.

Tok rieky môžeme rozdeliť na tri časti podľa príkrosti spádovej krivky riečneho koryta a geomorfologického rázu doliny:

  • horný tok, s prevahou hĺbkovej erózie
  • stredný tok, kde sa prejavuje erózia aj sedimentácia
  • dolný tok, s prevahou sedimentácie (akumulácie unášaného materiálu)

Na strednom a hlavne dolnom toku s malou rýchlosťou vodného prúdu vznikajú vplyvom bočnej erózie meandre (riečne zákruty).

Sediment unášaný riekou sa delí na časť, ktorá je vlečená po dne - tzv. splaveniny, a časť nesenú v suspenzii - tzv. plaveniny.[1]

Vodopád Ova Fedoz

Najvodnatejšie rieky sveta[upraviť | upraviť zdroj]

(podľa priemerného prietoku)

Rieky s najväčším povodím[upraviť | upraviť zdroj]

Najdlhšie rieky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Amazon - 6 762 km (udáva sa ale aj 7 025 či 5 500 km)
  • Níl - 6 671 km (udáva sa aj 6 695 km)
  • Jang-c’-ťiang - 6 380 km (udáva sa aj 6 300 či 5 472 či 5 701 km)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Halaj, P.. Morfologické procesy vo vodných tokoch [online]. Nitra : uniag.sk, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]