Vodopád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
979 metrový Angelov vodopád vo Venezuele je najvyšším vodopádom na svete

Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.

Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečišťa náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny voči erózii), v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.

Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinského prielomu v Ľubovnianskej vrchovine.

Na Slovensku sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád.

Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.

Rekordy[1][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]