Rhôna (rieka)
| Rhôna (Rhône) |
|
| rieka | |
 Rhôna v kantone Valais.
|
|
| Štáty |  Švajčiarsko,  Francúzsko |
|---|---|
| Zdrojnica | ľadovec Rhône |
| - výška | 2 250 m |
| - súradnice | |
| Ústie | Stredozemné more |
| - výška | 0 m |
| - súradnice | |
| Dĺžka | 813 km |
| Povodie | 98 000 km² (9 800 000 ha) |
| Rozloha | 54 km² (5 400 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 1 710 m³/s |
| - maximálny | 13 000 m³/s |
| - minimálny | 360 m³/s |
 |
|
| Wikimedia Commons: Rhône River | |
Rhôna alebo Rhona (fr. Rhône) je európska rieka prameniaca vo Švajčiarsku. Preteká kantónmi Valais, Vaud, Ženeva v dĺžke 231 km a potom prechádza na územie Francúzska (Rhône-Alpes, Provence-Alpes-Côte d’Azur) a po ďalších 581 km sa vlieva do Stredozemného mora. Celková dĺžka rieky je teda 812 km. Plocha jej povodia je 95 500 km².
Obsah |
Priebeh toku[upraviť]
Pramení v Urnských Alpách (Lepontinských Alpách) vo Švajčiarsku v nadmorskej výške 1 753 m v masíve Dammastock. Jej pramen vytvára voda topiaceho sa ľadovca Rhonegletscher, ktorý sa rozkladá v údolí pod sedlami Furkapass a Grimselpass. Ako prudká bystrina tečie najprv východozápadným smerom, potom sa stáča na sever a napája Ženevské jazero. Z jazera vyteká na juh neďaleko Ženevy, priberá vody rieky Arve a tečie na území Francúzska. Jej riečište sa tu kľukatí, Rhôna tečie približne západným smerom až k Lyonu, kde sa do nej vlieva rieka Saône. V tejto časti údolie rieky tvorí hranicu medzi Alpami (ľavý breh) a pohorím Švajčiarska Jura (pravý breh). Od Lyonu tečie Rhôna priamo na juh Rhônskou nížinou medzi Alpami a Francúzskym stredohorím (Massif Central). K významnejším prítokom v tomto úseku patrí rieka Isère. Rhôna sa vlieva do Stredozemného mora dvomi ramenami v oblasti Camargue západne od Marseille, pričom vytvára deltu o rozlohe 12 000 km².
Prítoky[upraviť]
Vodný režim[upraviť]
Na hornom a strednom toku je zdrojom vody najmä topiaci sa sneh a roztápajúce sa ľadovce. Najvyššie vodné stavy dosahuje v lete a najnižšie v zime. Pod ústim Saôny sa vodnatosť zvyšuje najmä v zime, pretože tá, rovnako ako ostatné pravé prítoky, má zdroj vody najmä v dažďových zrážkach. Ľavé prítoky (Isère, Durance) stekajú z Álp a sú celkovo vodnatejšie než pravé, vďaka čomu Rhôna až k ústi vykazuje základné rysy alpského režimu. Tri štvrtiny povodia rieky sa nachádzajú v horách. Priemerný prietok neďaleko ústia činí 1780 m³/s. Rhôna je najvodnatejšou riekou vo Francúzsku a medzi prítokmi Stredozemného mora sa radí na druhé miesto po Níle[1].
Využitie[upraviť]
Rieka má dôležitý význam pre zisk vodnej energie, dopravu a zavlažovanie.
Vodné elektrárne[upraviť]
Približne 70 % výkonu vodných elektrární vo Francúzsku sa nachádza v povodí Rhôny. Priamo na nej bolo vybudovaných 11 vodných elektrární (Génissiat, André Blondel) a veľa ich je tiež na Isère, Durance a ďalších prítokoch.
Vodná doprava[upraviť]
Vodná doprava je možná pod ústim rieky Ain. Cez Saônu je mnohými kanálmi spojena s Rýnom, Moselou, Másou a Loirou. Ako obchvat delty bol postavený plavebný kanál z mesta Arles do Port-de-Bouc a ďalej cez lagúnu Étang de Berre a tunel Rove do Marseille.
Zavlažovannie[upraviť]
Voda sa tiež široko využíva na zavlažovanie a zásobovanie Azúrového pobrežia. Na rieke ležia mestá Ženeva (Švajčiarsko), Lyon, Valence, Avignon, Arles (Francúzsko).
Pôvod názvu[upraviť]
Pôvod a význam mena je nejasný. Podľa jednej varianty je základom keltské označenie Rhodanus či Rodanus zo základu Rhôdan - „kľukatiť sa“. Naproti tomu stojí hypotéza o gréckom pôvode; Plínius Starší píše vo svojej encyklopédii Naturalis historia že meno Rhôna je odvodené od názvu kolónie Rhoda či Rhodanusia rozkladajúcej sa v oblasti dnešného mesta Aigues-Mortes.
Poznámky[upraviť]
- ^ nepočítajúc prítoky Čierneho mora
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Rhôna
Zdroj[upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rhôna na českej Wikipédii.
