Dážď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Padajúci dážď

Dážď je forma zrážok, iné formy sú sneh, krúpy a rosa. O daždi hovoríme, keď oddelené kvapky vody padajú z mrakov na zemský povrch. Nie každý dážď dosiahne povrch, niektoré kvapky sa vyparia počas pádu cez suchý vzduch. Tento druh zrážok sa volá virga.

Dážď hrá hlavnú úlohu v hydrologickom cykle, v ktorom voda vyparená z oceánov kondenzuje do mrakov a vyzráža sa na zemský povrch, z ktorého sa cez potoky a rieky vráti naspäť do oceánov, aby celý cyklus znova zopakovala.

Množstvo dažďových zrážok sa meria použitím zrážkomera . Je vyjadrené ako hĺbka vody, ktorá sa nazbiera na plochom povrchu a meria sa s presnosťou na štvrtinu milimetra (0,25 mm) alebo stotinu palca (0,01 in). Niekedy sa udáva v litroch na meter štvorcový (1 l/m² = 1 mm).

Padajúce kvapky dažďa sa často na obrázkoch vykresľujú v tvare slzy, dole okrúhlej a zužujúcej sa smerom nahor. Tento tvar je nesprávny (kvapky vody majú tento tvar iba v čase formovania a iba z niektorých zdrojov). Malé kvapky dažďa sú takmer guľaté. Väčšie sa splošťujú ako hamburgerové žemle; veľmi veľké majú tvar ako padáky. Zvyčajne majú dažďové kvapky priemer 1 až 2 mm. Najväčšie kvapky, ktoré dopadli na zem, boli zaznamenané nad Brazíliou a Marshallovými ostrovmi v roku 2004 - niektoré mali priemer až 10 mm. Veľkosť bola vysvetlená kondenzáciou vodnej pary okolo veľkých čiastočiek dymu alebo stretom viacerých kvapiek. Najdaždivejším miestom na Zemi je ostrov Kauai v Havajských ostrovoch, priemerné ročné zrážky predstavujú 12 090 mm, prší tu 350 dní v roku.[1]

Dážď na tráve

Mnohé kultúry vyvinuli rôzne spôsoby ochrany pred dažďom ako napríklad dáždniky a pršiplášte a rôzne zariadenia na odvod dažďa ako odkvapy a odvodňovacie stoky. Mnoho ľudí uprednostňuje nevychádzať z domu počas daždivých dní, hlavne v tropických oblastiach, kde je dážď obyčajne spojený s búrkami. Dažďová voda môže byť zachytávaná na pitie alebo zavlažovanie.

Zvyčajne má dážď pH tesne pod 6, pretože jednoduchou adsorpciou atmosferického oxidu uhličitého vzniká v kvapkách malé množstvo kyseliny uhličitej. V niektorých púštnych oblastiach sa vo vzduchu nachádza dostatok uhličitanu vápenatého, ktorý neutralizuje prirodzenú kyslosť zrážok a tie sú potom neutrálne až slabo zásadité. Dážď pod pH 5,6 sa považuje za kyslý.

Rozdelenie dažďov podľa pôvodu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Konvekčné dažde (Dažde z tepla) - vznikajú pri výstupných vzdušných prúdoch vyvolaných ohriatím zemského povrchu. Patria sem miestne krátkodobé lejaky. Môžu vyvolať povodne na menších tokoch. Ich intenzita je najsilnejšia na začiatku a najmenšia na konci.
  • Orografické dažde - sú vyvolané členitosťou územia, keď teplý vzduch je nútený pri pretekaní horských prekážok stúpať, pričom kondenzuje vodná para. Tvoria sa oblaky a vypadávajú zrážky. Ich rozsah a intenzita je funkciou terénu, vzduchu a rýchlosti prúdenia vzduchu.
  • Cyklonálne dažde (Krajinné a regionálne) - vznikajú v dôsledku postupujúcich cyklónov. Zväčša sú rozsiahle a pri pomalom pohybe cyklónu trvajú dlhšie.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne vplyvy dažďa sa na svete líšia. V západnom svete je dážď tradične považovaný za niečo smutné a negatívne v porovnaní s jasným a šťastným slnečným počasím. V suchých oblastiach, ako napr. v Indii, je dážď vítaný s eufóriou.

Mnoho ľudí považuje vôňu dažďa za výnimočne charakteristickú a príjemnú. Zdroj tejto vône je petrichor, olej, ktorý produkujú rastliny. Dostáva sa do pôdy a počas dažďa sa uvoľňuje do vzduchu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]