Atmosférický tlak

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Barometer
Barometer
Barograf
Barograf

Atmosférický tlak alebo barometrický tlak je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem. Tento tlak je vyvolaný tiažou vzduchového stĺpca siahajúceho od nadmorskej výšky, v kterej tlak meriame, až po hornú hranicu atmosféry.

Atmosférický tlak je tlak masy vzduchu v atmosfére podmienený gravitačným pôsobením Zeme. Normálna hodnota atmosférického tlaku (hodnota určená pre fyzikálne výpočty) pri hladine mora je 101,325 kPa. Vrstva atmosféry (váha molekúl vzduchu v stĺpci) Zeme pôsobí tlakovou silou na zemský povrch. Hodnota tohoto tlaku je najväčšia na zemskom povrchu a s rastúcou výškou klesá. Barometrický tlak nie je stály, neustále kolíše v danom bode zemského povrchu okolo určitej hodnoty. Na tlak vzduchu má okrem nadmorskej výšky vplyv aj teplota vzduchu a prúdenie vzduchu.

Tlak menší ako barometrický tlak sa nazýva podtlak, tlak väčší ako barometrický tlak sa nazýva pretlak.

Atmosférický tlak má veľký význam v meteorológii.

Obsah

[upraviť] Barometrická rovnica

Pretože plyn (vzduch) má vysokú stlačitelnosť nie je barometrický tlak lineárnou funkciou výšky ako je to pri kapalinách (pozri hydrostatický tlak). Ak sa mení hustota s tlakom podľa Boyle-Mariottovho zákona, môžeme v atmosfére vymedziť vrstvu vzduchu s hustotou ρ, ktorá sa nachádza vo výške h. Zo vzťahu pre hydrostatický tlak pre tlakový rozdiel vo vrstve platí

dp = − ρgdh

Podľa Boyle-Mariottov zákona pri stálej teplote platí

\rho = \frac{\rho_0}{p_0}p,

kde ρ0 a p0 označuje nejakú známu (základnú) hustotu a tlak.

Z predchádzajúcich vzťahov dostaneme

\frac{\mathrm{d}p}{p} = -\frac{\rho_0}{p_0}g\mathrm{d}h

odkiaľ po integrácii a úprave dostaneme vzťah

p = p_0\mathrm{e}^{-\frac{\rho_0 g\Delta h}{p_0}}

Tento vzťah je označovaný ako barometrická rovnica.

Pre závislosť hustoty vzduchu na výške môžeme podobne

\rho = \rho_0\mathrm{e}^{-\frac{\rho_0 g\Delta h}{p_0}}

[upraviť] Normálny tlak

Tlak vzduchu je závislý na nadmorskej výške, na veľkosti tiažového zrýchlenia, na hrúbke, teplote a hustote atmosféry v danom mieste. Z dôvodu ľahšieho porovnávania výsledkov rôznych meraní barometrického tlaku bol zavedený tzv. normálny tlak vzduchu (normálny atmosférický tlak) pn (tiež p0 ), ktorý je definovaný ako približne priemerná hodnota tlaku vzduchu pri morskej hladine na 45° s.š. pei teplote 15 °C a tiažovom zrýchlení gn = 9,80665 ms-2.

p_n = 1,01325.10^5\,Pa = 1013,25\,hPa = 760\,torr = 29,92\,inHg

[upraviť] Časové zmeny atmosferického tlaku

Jeho časové zmeny môžu byť:

  • periodické - spôsobené termickými a gravitačnými príčinami(striedanie dňa a noci, pôsobením Slnka a pod.)
  • aperiodické - spôsobené prítomnosťami tlakových útvarov (tlaková níž, tlaková výš..)

[upraviť] Meranie

V meteorológii meriame tlak najčastejšie pomocou kvapalinových tlakomerov, barometrov, aneroidov a barografov.

V meteorológii sa atmosférický tlak vyjadruje najčastejšie jednotkou hektopascal (hPa). Pri použití kvapalinových barometrov sa stále používa jednotka torr (milimetr ortuťového stĺpca).

Jednotky tlaku
 
pascal
(Pa)

bar
(bar)

atmosféra
(at)

technická atmosféra
(atm)

torr
(Torr)
pound-force per
square inch

(psi)
jednotka N.m-2 Mdyn.cm-2 kp.cm-2 PSTP mm Hg lbf.in-2
1 Pa * 10−5 1.0197×10−5 9.8692×10−6 7.5006×10−3 145.04×10−6
1 bar 100,000 * 1.0197 0.98692 750.06 14.504
1 at 98,066.5 0.980665 * 0.96784 735.56 14.223
1 atm 101,325 1.01325 1.0332 * 760 14.696
1 torr 133.322 1.3332×10−3 1.3595×10−3 1.3158×10−3 * 19.337×10−3
1 psi 6,894.76 68.948×10−3 70.307×10−3 68.046×10−3 51.715 *

[upraviť] Použitie

Meranie atmosférického tlaku má veľký význam v meteorológii, pretože atmosférický tlak (a predovšetkým jeho zmeny a rýchlosť týchto zmien) sú dôležité pre predpoveď počasia. Napr. zvýšenie atmosférického tlaku obvykle znamená príchod slnečného počasia s malou oblačnosťou, pokles tlaku ohlasuje príchod oblačnosti a daždivého počasia.

[upraviť] Pozri tiež