Ortuť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o chemickom prvku. O neraste pozri ortuť (nerast)
Ortuť
80 zlato ← ortuť → tálium
Cd

Hg

Cn
Hg
Vzhľad
strieborná kvapalina
ortuť
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo ortuť (hydrargyrum), Hg, 80
Umiestnenie v PSP 12. skupina6. periódablok d
Séria prechodné prvky, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 200,59 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 5d10 6s2
Atómový polomer 151 pm
Kovalentný polomer 132 pm
Kovový polomer 157 pm
Van der Waalsov pol. 155 pm
Iónový polomer
pre: Hg2+
110 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,00 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 007,1 kJ.mol−1
2: 1 810 kJ.mol−1
3: 3 300 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I, II
Št. potenciál
(Hg22+/Hg)
0,789 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo kvapalné
Hustota 13,534 kg·dm−3
Teplota topenia 234,32 K (-38,83 °C)
Teplota varu 629,88 K (356,73 °C)
Kritický bod 1 750 K; 172 MPa
Sk. teplo topenia 2,29 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 59,11 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,983 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 315 350 393 449 523 629
Iné
Kryštálová sústava trigonálna
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 961 nΩ·m
Tep. vodivosť 8,30 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 60,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 451,4 m·s−1
Reg. číslo CAS 7439-97-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 194Hg synt. 444 r. ε 0,040 194Au
Radioactive.svg 195Hg synt. 9,9 h. ε 1,510 195Au
196Hg 0,15 % stabilný s 116 neutrónmi
Radioactive.svg 197Hg synt. 64,14 h. ε 0,600 197Au
198Hg 9,97 % stabilný s 118 neutrónmi
199Hg 16,87 % stabilný s 119 neutrónmi
200Hg 23,10 % stabilný s 120 neutrónmi
201Hg 13,18 % stabilný s 121 neutrónmi
202Hg 29,86 % stabilný s 122 neutrónmi
Radioactive.svg 203Hg synt. 46,612 d. β 0,492 203Tl
204Hg 6,87 % stabilný s 124 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému ortuť.
Pozri aj chemický portál

Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý [1]) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy, je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro (argentum vivum), "tekuté striebro" (Teofrastos) alebo "strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydór = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania ortuť.

Alchýmia[upraviť | upraviť zdroj]

Ortuť je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia.[2] Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.

Zdroje a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou rudou ortute je cinabarit. V menšom množstve sa vyskytuje aj ako čistý kov. Používa sa v plynových výbojkách a ortuťových teplomeroch ( laboratórnych, lekárskych a podobne).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vysvetlenie pozri napr. v Kultúra slova, č. 4, 1968, str. 124
  2. Filit

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]