Bárium

Tlak pary
	Bárium
56	cézium ← bárium → lantán
Vzhľad
	striebro-šedý kov
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo	bárium (barium), Ba, 56
Umiestnenie v PSP	2. skupina, 6. perióda, blok s
Séria	kovy alkalických zemín, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	137,33 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 6s2
Atómový polomer	222 pm
Kovalentný polomer	215 pm
Kovový polomer	222 pm
Van der Waalsov pol.	268 pm
Iónový polomer; pre: Ba2+	135 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,89 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 502,9 kJ.mol−1; 2: 965,2 kJ.mol−1; 3: 3 600 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II
Št. potenciál; (Ba2+/Ba)	-2,90 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	3,51 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 1 000 K)	3,338 kg·dm−3
Teplota topenia	1 000 K (726,85 °C)
Teplota varu	2 170 K (1 896,85 °C)
Sk. teplo topenia	7,12 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	140,3 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	28,07 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	332 nΩ·m
Tep. vodivosť	18,4 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť	20,6 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	1 620 m·s−1
Youngov modul	13 GPa
Pružnosť v šmyku	4,9 GPa
Objemová pružnosť	9,6 GPa
Tvrdosť (Mohs)	1,25
Reg. číslo CAS	7440-39-3
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému bárium.
Pozri aj chemický portál

Bárium (lat. barium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ba a protónové číslo 56. (Podľa slovenského pravopisu do roku 1968 Báryum) Bárium je mäkký, reaktívny kov, ktorý patrí medzi kovy alkalických zemín. Búrlivo reaguje s kyslíkom aj vodou a preto sa s ním v prírode stretávame len v podobe zlúčenín. Reaktivita bária je natoľko vysoká, že môže byť dlhodobo uchovávané iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta), s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa môže samovoľne vznietiť. Soli bária farbia plameň do zelena.

Bárium objavil v roku 1774 Carl Scheel. Čisté bárium ako prvý izoloval Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode [upraviť]

Vzhľadom na svoju vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami bária. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Ba⁺².

Výskyt bária v prírode a vesmíre je pomerne vzácny, čo je dôsledok jeho vysokého atómového čísla. V zemskej kôre sa vyskytuje v množstve 0,025 – 0,045%. V morskej vode je jeho koncentrácia iba 0,03 mg Ba/l a vo vesmíre pripadá na jeden atóm bária približne 8 miliárd atómov vodíka.

Najznámejším minerálom bária je síran bárnatý, barit alebo ťaživec BaSO₄. Baryt sa vyskytuje na mnohých miestach vo svete, známe sú ložiská v Rumunsku, Anglicku, Taliansku, USA, na Ukrajine, v Česku a na Slovensku.

Výroba, zlúčeniny a využitie [upraviť]

Elementárne bárium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu bárnatého.

Zlúčeniny bária, napr. peroxid bárnatý BaO₂ alebo dusičnan bárnatý Ba(NO₃) ₂ sa využívajú pri výrobe pyrotechnických produktov vďaka jich výraznej farebnej reakcii v plameni.

Ďalšie uplatnenie majú zlúčeniny bária v špeciálnych aplikáciách sklárského priemyslu, príkladom môžu byť katódové trubice pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov. V niektorých žiarivkách slúži elementárne bárium ako geter, teda látka slúžiaca k likvidácii stopového množstva kyslíka a vodných pár v inertnom plyne, ktorým je svietidlo naplnené.

Síran bárnatý BaSO₄ patrí k najvýznamnejším zlúčeninám bária. V analytickej chémii sa využíva nízka rozpustnosť tejto zlúčeniny na gravimetrické stanovenie obsahu síranov vo vzorke. Ak je obsah síranov nízky, váženie vyzrážaného síranu bárnatého neposkytuje spoľahlivé výsledky - v tom prípade je vhodnejšia metóda nefelometrická, hodnotiaca intenzitu vzniknutého zákalu.

Bárium

Výskyt v prírode [upraviť]

Výroba, zlúčeniny a využitie [upraviť]

Iné projekty [upraviť]

Navigačné menu

Hľadať