Bárium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bárium
56 cézium ← bárium → lantán
Sr

Ba

Ra
Ba
Vzhľad
striebro-šedý kov
bárium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo bárium (barium), Ba, 56
Umiestnenie v PSP 2. skupina6. periódablok s
Séria kovy alkalických zemín, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 137,33 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 6s2
Atómový polomer 222 pm
Kovalentný polomer 215 pm
Kovový polomer 222 pm
Van der Waalsov pol. 268 pm
Iónový polomer
pre: Ba2+
135 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,89 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 502,9 kJ.mol−1
2: 965,2 kJ.mol−1
3: 3 600 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II
Št. potenciál
(Ba2+/Ba)
-2,90 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 3,51 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 000 K)
3,338 kg·dm−3
Teplota topenia 1 000 K (726,85 °C)
Teplota varu 2 170 K (1 896,85 °C)
Sk. teplo topenia 7,12 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 140,3 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 28,07 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 911 1 038 1 185 1 388 1 686 2 170
Iné
Kryštálová sústava kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 332 nΩ·m
Tep. vodivosť 18,4 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 20,6 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 620 m·s−1
Youngov modul 13 GPa
Pružnosť v šmyku 4,9 GPa
Objemová pružnosť 9,6 GPa
Tvrdosť (Mohs) 1,25
Reg. číslo CAS 7440-39-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
130Ba 0,106 % stabilný s 74 neutrónmi
132Ba 0,101 % stabilný s 76 neutrónmi
Radioactive.svg 133Ba synt. 10,51 r. ε 0,517 133Cs
134Ba 2,417 % stabilný s 78 neutrónmi
135Ba 6,592 % stabilný s 79 neutrónmi
136Ba 7,854 % stabilný s 80 neutrónmi
137Ba 11,230 % stabilný s 81 neutrónmi
138Ba 71,700 % stabilný s 82 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému bárium.
Pozri aj chemický portál

Bárium (lat. barium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ba a protónové číslo 56. (Podľa slovenského pravopisu do roku 1968 Báryum) Bárium je mäkký, reaktívny kov, ktorý patrí medzi kovy alkalických zemín. Búrlivo reaguje s kyslíkom aj vodou a preto sa s ním v prírode stretávame len v podobe zlúčenín. Reaktivita bária je natoľko vysoká, že môže byť dlhodobo uchovávané iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta), s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa môže samovoľne vznietiť. Soli bária farbia plameň do zelena.

Bárium objavil v roku 1774 Carl Scheel. Čisté bárium ako prvý izoloval Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na svoju vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami bária. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Ba+2.

Výskyt bária v prírode a vesmíre je pomerne vzácny, čo je dôsledok jeho vysokého atómového čísla. V zemskej kôre sa vyskytuje v množstve 0,025 – 0,045%. V morskej vode je jeho koncentrácia iba 0,03 mg Ba/l a vo vesmíre pripadá na jeden atóm bária približne 8 miliárd atómov vodíka.

Najznámejším minerálom bária je síran bárnatý, barit alebo ťaživec BaSO4. Baryt sa vyskytuje na mnohých miestach vo svete, známe sú ložiská v Rumunsku, Anglicku, Taliansku, USA, na Ukrajine, v Česku a na Slovensku.

Výroba, zlúčeniny a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Elementárne bárium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu bárnatého.

Zlúčeniny bária, napr. peroxid bárnatý BaO2 alebo dusičnan bárnatý Ba(NO3) 2 sa využívajú pri výrobe pyrotechnických produktov vďaka jich výraznej farebnej reakcii v plameni.

Ďalšie uplatnenie majú zlúčeniny bária v špeciálnych aplikáciách sklárského priemyslu, príkladom môžu byť katódové trubice pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov. V niektorých žiarivkách slúži elementárne bárium ako geter, teda látka slúžiaca k likvidácii stopového množstva kyslíka a vodných pár v inertnom plyne, ktorým je svietidlo naplnené.

Síran bárnatý BaSO4 patrí k najvýznamnejším zlúčeninám bária. V analytickej chémii sa využíva nízka rozpustnosť tejto zlúčeniny na gravimetrické stanovenie obsahu síranov vo vzorke. Ak je obsah síranov nízky, váženie vyzrážaného síranu bárnatého neposkytuje spoľahlivé výsledky - v tom prípade je vhodnejšia metóda nefelometrická, hodnotiaca intenzitu vzniknutého zákalu.

  • Suspenzia síranu bárnatého vo vode vykazuje značne vysokú hustotu a nachádza uplatnenie pri ťažbe ropy. Po vyčerpaní väčšiny ropy z ložiska sa barytová suspenzia vtláča do vrtu a vytláča zvyšky ľahšej ropy k povrchu, čím umožňuje prakticky kompletné vyťaženie vrtu.
  • Bárium je ako pomerne veľký atóm schopné absorbovať množstvo röntgenového žiarenia. Pri röntgenovom snímkovaní tráviaceho traktu vypije pacient suspenziu síranu bárnatého vo vode a po niekoľkých desiatkach minút možno získať kvalitnú snímku žalúdka a čriev pacienta. Nízka rozpustnosť tejto zlúčeniny pritom zamedzí možnosti otravy pacienta toxickým iónom Ba2+. Síran bárnatý je aj zložkou omietok, ktorými sú pokryté múry röntgenových ordinácií, čím sa zabraňuje nechcenému ožiareniu lekárskeho personálu.
  • Veľmi čistý síran bárnatý je prakticky ideálne biely a nachádza uplatnenie pri výrobe súčastí spektrometrických zariadení na meranie farebnosti rôznych látok (napr. v textilnom priemysle, farbivá v automobilovom priemyslu).
  • Síran bárnatý slúži v gumárenskom priemysle ako plnivo kaučukových výrobkov, ktoré súčasne zafarbuje výsledný produkt na bielo.

Uhličitan bárnatý BaCO3 je zložkou otravných návnad na hlodavce.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]