Lutécium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lutécium
71 yterbium ← lutécium → hafnium
 

Lu

Lr
Lu
Vzhľad
striebrobiely kov
lutécium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo lutécium (lutetium), Lu, 71
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantnaoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 174,9668 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 5d1 6s2
Atómový polomer 174 pm
Kovalentný polomer 178 pm
Iónový polomer
pre: Lu3+
100 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,27 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 523,5 kJ.mol−1
2: 1 340 kJ.mol−1
3: 2 022,3 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,841 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 925 K)
9,3 kg·dm−3
Teplota topenia 1 925 K (1 651,85 °C)
Teplota varu 3 675 K (3 401,85 °C)
Sk. teplo topenia 22 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 414 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,86 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 906 2 103 2 346 2 653 3 072 3 663
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 582 nΩ·m
Tep. vodivosť 16,4 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 9,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 68,6 GPa
Pružnosť v šmyku 27,2 GPa
Objemová pružnosť 47,6 GPa
Poissonovo č. 0,261
Tvrdosť (Brinell) 893 MPa
Reg. číslo CAS 7439-94-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 173Lu synt. 1,37 r. ε 0,671 173Yb
Radioactive.svg 174Lu synt. 3,31 r. ε 1,374 174Yb
175Lu 97,41 % stabilný s 104 neutrónmi
Radioactive.svg 176Lu 2,59 % 3,78x1010 r. β- 1,193 176Hf
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému lutécium.
Pozri aj chemický portál

Lutécium Lutetium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Lu a protónové číslo 71. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,5 – 0,75 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm lutécia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]